9.7.2010 letisko Trenčín, Pohoda 2010
 
Americký pesničkár Adam Green sa už celých desať rokov veľmi intenzívne venuje svojej sólovej hudobnej kariére, čo okrem neustáleho koncertovania prerušeného pravidelnými prestávkami na nahranie nového materiálu prinieslo aj možnosť sa s ním ostatný piatok porozprávať, keď už teda prišiel aj na Slovensko. Takže Adam, okrem rozhovoru by si pre nás mohol aj niečo namalovať nie?
 
MO:     V roku 1998 si po prvom semestri odišiel z vysokej školy Emerson College, aby si sa naplno venoval len hudbe. Bolo štúdium menej zábavné ako hudba?
 
AG:      Určite – začal som robiť hudbu pre ľudí, čo nemajú radi školu. Do štúdia na tejto vysokej škole som bol donútený vlastnou rodinou, a tak som po jednom semestri proste ušiel, čo by som pravdepodobne v tomto veku už nezopakoval.
 
MO:     Je to náhoda, že tvoje prvé tri sólové albumy boli vydané vždy dvadsiatydruhý deň v mesiaci?
 
AG:      Všetko to takto naplánovalo vydavateľstvo, ako časť istej formy stratégie pre propagáciu mojich albumov.
 
MO:     Posledných desať rokov si stále na turné alebo nahrávaš album. Myslíš, že tento trend v najbližších rokoch zmeníš? Možno sa usadiť, založiť rodinu...
 
AG:      Nechcem zakladať rodinu a dúfam, že ani nebudem mať žiadnu frajerku...
 
MO:     Keď píšeš svoje veci, vieš si povedať: „tak, a teraz napíšem singel“? Ako prebieha výber singla a kto má v tomto smere posledné slovo?
 
AG:      Myslím, že som nikdy nešiel do písania s tým, že idem urobiť singel, a keď tak nad tým teraz premýšľam, celkovo som mal málo oficiálnych singlov, ktoré by sa stali populárnymi, alebo niečo v tom význame. Single teda vyberá vydavateľstvo a zväčša sú to skladby, ktoré majú klasickú skladbu sloha-refrén-sloha. Pre mňa je dôležitý album ako celok, nikdy sa nepozerám na skladby jednotlivo.
 
MO:     Niekde som čítal, že tvoj posledný album Minor Love bol nahraný v úplnej izolácii. Je to  pravda?
 
AG:      Nie je to celkom pravda a celé to má na svedomí môj manažér. Keďže neviem riadiť auto, možno povedať, že som vlastne v izolácii stále, ale faktom ostáva, že pri nahrávaní bol môj producent a moja malá neter Richie.
 
MO:     Nevieš riadiť auto?
 
AG:      Som z toho príliš vystrašený. Mám síce vodičák, ale aj kvôli svojmu životnému štýlu, každý večer sa dosť opijem, proste nešoférujem. Opití ľudia by nemali viesť motorové vozidlo.
tl_files/clanky/obrazky/fotoreporty/pohoda2010_adam_green01.jpg
tl_files/clanky/obrazky/fotoreporty/pohoda2010_adam_green03.jpg
 
MO:     Niekde si o Minor Love povedal, že to mal byť pôvodne album o drogách a ženách, ale nakoniec sa naň dostali len skladby o ženách. Kto rozhodol, že na Minor Love nebudú žiadne pesničky o drogách?
 
AG:      Môj vydavateľ sa rozhodol, že tam tie skladby skrátka nepôjdu, a tak sa aj stalo. Vo všeobecnosti možno povedať, že ma vydavateľstvo dosť limituje v tom, čo ide von, našťastie nie v tom, čo nahrávam v štúdiu. Tam som si vlastným pánom, ale na konci je vydavateľ a ten rozhoduje.
 
MO:     Sú tvoje texty založené na skutočných príbehoch? Čo napríklad tie skladby o drogách, čo sa nedostali na Minor Love...
 
AG:      Sú to väčšinou skutočné príbehy. Drogy som vlastne skúšal dvakrát a druhýkrát sa mi to veľmi páčilo, tak som s tým prestal.
 
MO:     Je rozdiel v jednotlivých promo-akciách pri konkrétnych albumoch? Lebo jediný album, ktorý som v rámci proma dostal na recenziu, bol pred piatimi rokmi Gemstones, nič po ňom, nič pred ním...
 
AG:      K tebe sa dostalo sem na Slovensko promo Gemstones? Máš ho tu?
 
MO:     Áno, páči sa...
 
AG:      Ha, toto je celkom zvláštne, pretože toto nie je oficiálna fotka, ktorá je na normálnej verzii albumu. Táto tu vznikla v londýnskom štúdiu MTV, ako priama odozva na film s Angelinou Jolie Gia. Povedal som si, že aj ja chcem mať fotku, na ktorej sa tvárim, akoby som sa pokúšal zbaliť pohľadom.
 
MO:     Čo hovoríš na fakt, že veľa ľudí, prevažne teda z Európy, povie, že na jednej strane sú fanúšikovia Adama Greena, ale na strane druhej si tvoje albumy proste stiahnu z internetu bez platenia?
 
AG:      Keďže proti tomu nemôžem nič urobiť, nemôžem si o tom ani nič myslieť. Raz sa mi stalo, že som vo Philadelphii bol osobne navštíviť všetkých dvanásť ľudí, ktorí si kúpili originál môjho albumu, aby som im osobne poďakoval.
tl_files/clanky/interviews/adam_green_pohoda_2010/adam green rozhovor picture.jpg
MO:     Na Minor Love je skladba Uh Shucks, v ktorej je počuť zvuky ako zo starej počítačovej hry Tetris. Sú naozaj odtiaľ? Hrával si Tetris ako dieťa?
 
AG:      Neviem, či je to priamo z Tetrisu, ale vzniklo to na Commodore 64. Mám k dispozícii niečo,  čo sa volá Commodore 64 Sample Kit, kde je veľa akoby laserových zvukov. Celkovo je na Minor Love veľa podobných pasáži, ako napríklad vysamplovaná streľba z Youtube videa o Star Wars.
 
MO:     Kto rozhodol, že na Babyshambles Session 2 budeš spolu s Dohertym a Baratom spievať práve cover verziu skladby od tvojej bývalej kapely The Moldy Peaches s názvom Who’s Got The Crack?
 
AG:      Bolo to, keď The Libertines prišli do New Yorku v roku 2003 a mali predplatený dlhý časť v nahrávacom štúdiu. Oni ma naučili ako hrať ich skladbu What A Waster a ja som ich deň na to oboznámil so skladbou Who’s Got The Crack? a proste sme to nahrali. Pete dal potom nahrávku z celého niekoľkotýždňového nahrávania náhodnému fanúšikovi a ten to zavesil na web. S Libertines som sa stretol však už predtým, keď sme práve s The Moldy Peaches koncertovali v UK.
 
Súvisiace články:
 


Miroslav Ondřejíček

Späť

Pridať komentár

Komentár vložil fato | 14.07.2010
vypada to na fajn typka.dobry rozhovor
*
*
Prosím spočítajte 3 a 4.*
27.07.2011 14:40


Juraj Hoppan
14.07.2011 17:47
Počúvaj ma sem: Holy Other - Touch


Juraj Hoppan
27.04.2011 13:15


Juraj Hoppan


archív >>

Texte alternatif