Astronautalis, Brno (Skleněná Louka, 2.12.2009)

 

Ahojte som Andy Bothwell. Čo poviete na nejaký freestyle? Môže byť? Takže povedzte mi nejaké slová a ja vám do nich zarapujem na Boba Dylana, alebo ma niekam zavolajte hrať a pokiaľ budem mať cestu určite prídem, alebo sa ma opýtajte nejaké otázky a ja na ne rád odpoviem.

K: Tvoje prvé dva albumy vznikli vďaka veľkej pomoci od Bena Coopera (Electric President, Radical Face). Ako táto spolupráca začala? Spolupracoval aj na novom Pomegranate?

A: Nie, na treťom albume už nespolupracoval. Ja a Ben sme spolu vyrastali, pracovali sme spolu v kine, učili sa jazdiť na skateboardoch. Keď som ho naviedol na rap, zoznámil som ho s ľuďmi z anticon, Aesop Rock on sám prišiel s tým, že by chcel robiť rap. Nahral niekoľko skladieb s ďalším kamarátom Rickom a čo to aj sám. Potom ma oslovil a výsledkom bola skladba Oceanwalk z prvého albumu. Keď som išiel nahrávať druhý album zavolal som ho, aby sa na tvorbe zúčastnil vo väčšej miere. Prvý album bol z Benovej strany o upravovaní mojich už takmer dokončených skladieb, ale na druhom sa už prejavil veľmi tvorivým prístupom. Potom sme rozhodli, že každý chceme skúsiť spoluprácu trochu iným smerom a preto nebol na trojke.

K: Tretí album sa od prvých dvoch odlišuje aj tým, že si po prvýkrát nahrával v profesionálnom štúdiu a nie doma. V čom je z tvojho pohľadu najväčší rozdiel?

 

A: V normálnom štúdiu je všetko oveľa rýchlejšie, ale nemyslím, že by bol rozdiel vo výslednom zvuku. Vlastne Ben mi ukázal, že nie je treba mať príliš drahé zariadenia na to, aby si človek mohol nahrávať veci sám doma a aj napriek tomu robiť zvukovo kvalitné albumy.

 

K: Čiže oba albumy boli nahrané v jeho domácom štúdiu?

A: Nie, albumy vznikali v rôznych iných domácich štúdiách a v mojej spálni. Pri treťom albume som sa nemusel starať či už doprala práčka a prečo zrazu niečo nehrá tak ako by som chcel. Pomegranate sme nahrali za desať dní, pričom predchádzajúci album The Mighty Ocean & Nine Dark Theaters zabral jeden a pol roka.

K: Boli skladby z Pomegranate kompletne dokončené predtým ako si ich šiel nahrávať?

A: To je ďalší rozdiel v porovnaní s The Mighty Ocean & Nine Dark Theaters, kde sa všetko neustále menilo. Skladby pre Pomegranate som písal dva roky a potom som ich potreboval už len niekde nahrať. Nahral som producentom demoverzie a vysvetlil som im, ktorým smerom by som chcel, aby sa jednotlivé skladby uberali. Pár drobností sa možno zmenilo, ale to išlo len o malé úpravy.

K: Keď som po prvýkrát počul The Mighty Ocean & Nine Dark Theaters okamžite sa mi zapáčil, ale ostal som trochu sklamaný, keď som videl na internete videá z tvojich živých vystúpení, kde na miesto kapely, bol len tvoj laptop. Prečo hrávaš sám a nemáš živú kapelu?

A: Z časti preto, lebo by to celé vyšlo oveľa drahšie, ale aktuálne sa už dostávame k bodu, že máme dosť peňazí na to, aby sme mohli na ďalšie turné zobrať aj celú kapelu. Vždy som chcel hrať koncerty s celou kapelou. Druhá vec je, že som na turné desať mesiacov v roku a napríklad tento rok som hral už dvesto koncertov, stopäťdesiat v minulom. Je mi vlastne jedno kde hrám a väčšina ľudí nechce robiť turné týmto spôsobom, napríklad kvôli svojim rodinám. Ťažko sa hľadajú ľudia, ktorí by všetko znášali ako ja. Boli by len muzikanti, nebola by to priamo ich kapela. Aj keď ma vystupovanie sólo veľmi baví, miestami som z toho už unavený a tak je možné, že už čoskoro pribudne do živej zostavy aj niekto ďalší.

K: Začínal si ako raper na freestylových súbojoch. Kedy sa to zmenilo a začal si písať vlastné skladby?

A: Prvých šesť rokov som robil len freestyle. Potom, ako som hral niekoľko dvojhodinových čisto improvizačných koncertov s ôsmimi až jedenástimi muzikantmi, pričom každý mal nejaký iný nástroj a ja so do toho robil freestyle, začal som uvažovať nad písaním vlastných skladieb. Po účasti na Scribble Jam som si však uvedomil, že ma súboje prestávajú baviť a začnem písať vlastné veci.

K: Akým má Scribble Jam vlastne význam?

A: Pre mňa osobne už teraz žiadny. V tých časoch som tým však žil a poviem ti, byť z pódia vypískaný trojtisícovým davom len preto, že si v dvoch prvých vetách nezaujal, je veľmi nepríjemný pocit. Raz sa mi to stalo a nechcel som, aby sa to ešte niekedy opakovalo, tak som začal písať vlastné pesničky.

K: Keď robíš freestyle pôsobíš úplne prirodzene a nemáš akýkoľvek problém so spájaním slov. Ako je to však keď potrebuješ napísať text pre skladbu na album?

A: Je to oveľa ťažšie. V prípade Pomegranate, lebo prvé dva albumy boli oveľa viac len voľnými výkladmi emócií, som musel všetko viac spojiť dokopy. Text k prvej skladbe The Wondersmith And His Sons som napísal hneď na začiatku písania albumu okrem poslednej slohy, ktorú som nevedel dať dokopy skoro dva roky. Skúšal som to písať miliónkrát a nič nefungovalo. Vypočítavosť, ktorú som pri freestyle vôbec nemusel riešiť, mi robila najväčšie problémy, lebo v prípade vlastných vecí som veľmi kritický.

K: Keď robíš na konci svojich koncertov freestyle vyzveš ľudí, aby ti povedali niekoľko slov, čo by nosných tém nasledujúceho niekoľko minútového rozvíjajúceho sa príbehu. Ako však tento spôsob funguje v krajinách kde väčšina ľudí hovorí, napríklad ako dnes po česky?

A: Veľká časť Európy hovorí po anglicky. Hneď na začiatku koncertu spustím krátky príhovor, niekoľko malých žartíkov a vlastne po pár minútach viem, či ľudia rozumejú, a podľa toho sa rozhodujem či budem robiť aj freestyle ako prídavok. Napríklad v Taliansku sa to robiť nedá, lebo síce veľa ľudí hovorí po anglicky, ale málokto dosť dobre na to, aby skutočne rozumel všetkému podstatnému. Švédsko je na tom asi úplne najlepšie, tam som freestyle robil vždy. 

K: Témy rozoberané v textoch na Pomegranate boli plné zaujímavých odkazov na historické fakty, či už z americkej, alebo svetovej histórie. Už si rozmýšľal kam sa chceš posunúť na štvrtom albume?

A: História má baví odjakživa, študoval som ju a bolo pre mňa nesmierne zaujímavé napasovať udalosti do textov. Myslím, že štvrtý album sa bude zaoberať vedeckými pokrokmi na rozmedzí sedemnásteho a osemnásteho storočia. Nedávno som začal robiť prvú skladbu k tomuto albumu, ale neviem ako budem pokračovať, lebo aktuálne sa venujem aj niekoľkým bočným projektom, ktoré ma nateraz veľmi bavia.

K: Môžes povedať niečo bližšie o týchto projektoch?

A: Samozrejme. Prvým je spolupráca s P.O.S., ktorý hosťoval v skrytom tracku na Pomegranate. The Story Of My Life bola síce pôvodne prvou skladbou napísaná už pre náš spoločný projekt, ale na koniec sme sa rozhodli, že bude na mojom albume a s ním nahrám celý album. Jeho posledný sólový album Never Better je jeden z najlepších rapových albumov aké som kedy počul. Nahrávať by sme mali začať v januári. Ďalej budem niekoľko skladieb s pôvodne floridským raperom Bluebird, ktorý už niekoľko rokov žije v Berlíne a taktiež by som mal spolupracovať s producentom klasickejšie ponímaného rapu PicnicTyme, ktorý chce skúsiť urobiť divný album a ja si chcem dokázať, že viem urobiť čisto rapový album. Navyše, ale zatiaľ je to tajné, by som mal s Benom Cooperom urobiť jednu skladbu pre súťaž na nemenovanom blogu, čo myslím bude čistá zábava.

K: Čo si myslíš o budúcnosti vydávania hudby? Koľko ešte bude trvať kým umelo živený formát CDčka definitívne zanikne? Čo bude daľším krokom vo vývoji?

A: Myslím, že CDčka sú už viac menej ŕtve. Všetko preberá internet. Je to tak výhodnejšie hlavne z pohľadu autorov, lebo ich to dostáva bližšie k poslucháčom. Väčšina vecí už bola niekedy nahraná, zaznamenaná a vydaná, takže je stále ťažšie vydať dobrý album a ľudia si sami vyberú čo je dobré. V dnešnej dobe už nemá zmysel vydať album s jedinou dobrou skladbou, lebo ľudia majú možnosť počúvať len tú jednu bez toho, aby sa museli obťažovať s celým albumom. Zvýšený tlak na autorov zo strany fanúšikov je skvelá vec. Ľudia podporujú dobré kapely, len preto, že dokážu robiť skvelú hudbu. Kapela ide zahrať, predá tričká, zarobí si peniaze na život. Už nikto nebude predávať milióny albumov, už nikto našťastie nebude ako Jay-Z.

K: Tento rok hráš v Čechách už druhú sériu koncertov. Je aj toto druhé aktuálne mini turné súčasťou koncertnej podpory k Pomegranate?

A: Keď vydám album som s ním obvykle dva roky na turné. Keďže naše vydavateľstvo toho pre mňa moc nerobí, v Amerike mám napríklad minimum mediálnych výstupov, je koncertovanie jediná cesta ako sa dostať k ľuďom. Všetci moji fanúšikovia sa o mne dozvedeli od niektorého zo svojich kamarátov. Niekto si kúpil CDčko a poslal mp3ky, dostal hudbu k novým ľudom. Nedávno som skončili veľké západoeurópske turné s kapelou Tegan & Sara, kde som hral stále pred dvoj tisícovým publikom. Pár ľudí mi niekde povedalo, pravdepodobne skôr len zo žartu, nech prídem hrať do Chorvátska a boli asi celkom prekvapený, keď som povedal OK a ešte prekvapenejší budú keď tam prídem. Je to jediná cesta ako sa dostať niekam, kam ani náš vydavateľ nemá dosah. Čiže hneď ako ma oslovili s ponukou prísť znovu hrať do Čiech, posledné turné v septembri bolo zatiaľ najlepšie, povedal som samozrejme.

K: V závere štvrtej skladby z Pomegranate nazvanej My Old Man's Badge je text, „you can have your heroes, but your heroes aint’ mine“. Má táto časť textu nejaký špeciálny význam? Kto sú tvoji hudobný hrdinovia súčasnosti?

A: Na albume je viac skladieb, kde sú reálne postavy môjho života skombinované s historickými osobnosťami. Práve táto je vlastne o mojom otcovi. O tom, že síce nie je hrdina vo význame bojovníka, alebo významného vedca, ale stále je to môj otec, a odviedol skvelú prácu keď ma vychoval. Lákala ma myšlienka, že niekto napriek tomu, že nerobí nič čo zachráni svet, robí skvelý kus práce. Čo sa týka mojich aktuálnych hudobných vzorov, tak myslím, že sú to hlavne dvaja ľudia. Prvým je Bill Calahan vystupujúci pod menom Smog a vydávajúcu na labely Drag City. Druhým je tiež interpret spadajúci pod tohto vydavateľa, volá sa Joanna Newsom a hrá hlavne na harfu. Títo dvaja ľudia aktuálne píšu najkrajšie skladby aké som kedy počul.

Súvisiace články: Electric President - Sleep Well

foto: Tomáš Nemček