Interview: Dan Le Sac vs. Scroobius Pip

Letisko Trenčín, Bažant Pohoda 2010, 10.7.2010

Scroobius Pip je niekto, kto by vďaka svojej dlhé roky pestovanej brade zaimponoval aj šialenému barónovi Gorcovi z vyšinutého rodu Gorcov, a zároveň bez problémov komukoľvek z vás, kto akýmkoľvek spôsobom stihol behom svojho hudobného vývoja zavadiť o hip-hop. To, že spolu s Dan Le Sacom sú tou najlepšou dvojicou, bolo síce jasné až krátko po ich sobotnom vystúpení, no predtým si bez váhania pustili hubu na špacír, aby sa s nami podelili o svoje know-how.

MO: Predtým, ako ste začali so spoločným projektom, ste obaja mali svoje sólové projekty. Kto z vás bol tým, čo sa snažil veci posúvať viac dopredu a tlačiť toho druhého?

SP: Myslím, že veci sme dopredu posúvali obaja rovnako. Ja som kontaktoval Dana, ktorý ma zabookoval na ním organizovanú akciu. Potom, ako sme sa tam stretli, on spravil niekoľko remixov mojich skladieb a ďalej už šlo všetko veľmi prirodzeným spôsobom.

MO: Koľko otázok ste už zodpovedali na tému vášho veľmi úspešného prvého singla Thou Shalt Always Kill?

SP: Určite niekoľko tisíc, lebo práve táto skladba sa zdá byť veľmi populárnou témou rozhovorov s nami. Na druhej strane nám to vôbec neprekáža, lebo Thou Shalt Always Kill považujeme za naozaj vydarenú vec.

MO: Čisto teoreticky, čo by sa stalo, keby ste Thou Shalt Always Kill nikdy nenahrali?

SP: Neviem, ako presne by to bolo, kebyže nenahráme túto skladbu, ale určite by sme stále robili hudbu. Thou Shalt Always Kill nám dalo v prvom rade silný dôkaz, že treba spraviť celý album. Predtým, ako skladba vznikla, sme spravili len niekoľko remixov a vôbec sme neuvažovali nad tým, že by z toho mohol byť aj celý album. Keby Thou Shalt Always Kill nevznikla, s veľkou pravdepodobnosťou by sme dnes nehrali na Slovensku. Skladba teda vznikla, lebo sme chceli hrať na Slovensku (smiech). Každopádne nás úspech tohto singla veľmi prekvapil.

MO: Čo vaše vystúpenie v britskej reality show X-factor? Robili ste si srandu alebo ste potrebovali spraviť istú formu proma k vášmu vtedy vydávanému singlu?

SP: Naše video z X-factor nie je pravé. Celé je to len veľmi múdro vyeditované. Faktom ale ostáva, že to vzniklo v rámci mediálnej podpory jedného z našich vtedajších singlov. Aktuálne chystáme pokračovanie tohto videa a zdá sa, že to bude ešte väčšia zábava ako naposledy. Toto video nás prakticky dostalo k ľuďom, ktorým sa naša hudba páči, ale nikdy by si k nám nenašli cestu sami od seba.

MO: V jednej vašej skladbe si sami sebe kladiete otázku, ako je na tom aktuálny britský hip-hop. Takže aká je vlastne realita v tomto smere?

SP: Je celkom zjavné, že v Británii je dosť veľa dobrých a kvalitných hip-hopových projektov, ale na druhej strane je tam aj veľa ohavných interpretov. Vlastne možno povedať, že v posledných rokoch všetko dobré odštartovali ľudia ako Dizzee Rascal alebo Mike Skinner z The Streets. Krátko na to sa však vynorilo niekoľko projektov, ktoré len kopírovali to, čo nám dvaja spomínaní dali a nikam sa tým pádom neposúvali. Nakoniec skončili v pope a teraz kraľujú rebríčkom hitparád, ale mne osobne to nič nehovorí. Je to ako v Amerike, kde ak si mám vybrať medzi vecami napríklad od .anticon, alebo Rhymesayers Entertainment v porovnaní s Kanye Westom alebo 50 Centom, vyberiem si jednoznačne tie prvé dve možnosti.

MO: Vaše živé vystúpenia hrávate len v dvojici, ale už ste niekedy rozmýšľali nad tým, že by ste si zaobstarali celú živú kapelu?

SP: Rozmýšľali, ale prišli sme na to, že my vlastne kapelu ani nepotrebujeme. Ide o to, že spôsob, akým tvoríme svoju hudbu, je úplne závislý len na spolupráci dvoch ľudí. Všetku hudbu robí Dan a na nahrávaní sa nikdy nepodieľal nikto iný, okrem nás samých.

DleS: Ak by sme mali kompletnú kapelu, náš zvuk by bol pravdepodobne značne odlišný. Ak by sme napríklad pridali do zostavy bubeníka, stratili by sme z presvedčivosti nášho zvuku, atď...

SP: My v princípe nefungujeme len ako DJ a MC, aj keď sa to tak vlastne môže zdať. Dan používa pri nahrávaní až šestnásť výstupov a neuveriteľné množstvo iných zariadení.

MO: Keď píšete svoje skladby, vzniká hudba zároveň s textom alebo tieto dve časti prichádzajú oddelene?

SP: Je to vždy od skladby ku skladbe iné. V princípe píšeme oddelene, Dan mi pošle nejaký beat, ktorý ja ešte prípadne upravím tak, aby všetko sedelo perfektne, pošlem mu to späť a on to buď už nechá tak alebo ešte prinesie nejaké úpravy. Ako hovorím, proces tvorby je od skladby ku skladbe odlišný.

tl_files/clanky/interviews/dan_le_sac_vs_scroobius_pip.jpg

MO: Doposiaľ ste vydali dva oficiálne albumy, mňa však zaujíma, či popri nich ostali aj nejaké nevydané b-strany. Ak áno, bude nejaký výberový album zložený len z nich alebo tieto nápady skončia na niektorom z ďalších albumov?

SP: Keď máme nejaký nápad, ktorý neskončí na oficiálnej verzii albumu, tak ho použijeme ako bonusový materiál napríklad pre potreby iTunes či špeciálnej verzie albumu pre japonský trh. Po prvých dvoch albumoch nám ostalo minimum nepoužitých vecí.

MO: Bol niektorý z vašich albumov vydaný v špeciálnej verzii pre japonský trh?

SP: Áno, obidva naše albumy boli vydané v špeciálnych edíciách pre japonský trh, každá s jednou skladbou navyše oproti európskej či americkej verzii.

MO: Rozumiete tomu, prečo veľa britských, ale aj amerických kapiel vydáva svoje albumy v špeciálnych edíciách v Japonsku?

SP: Nie je to až tak zvláštne, lebo v Japonsku sa albumy väčšinou vydávajú s oneskorením oproti zvyšku sveta, ale keďže skrz internet sa tam dostanú v rôznych nelegálnych verziách, je nutné prísť s dôvodom, prečo by si mali kupovať originál album, a tým dôvodom sú bonusové skladby. Zvláštne je to, že ak vydáme album v Európe, je to vždy niečo ako celok, kde presne rozhodujeme, ktorá skladba pôjde kam a hlavne, ktorá bude posledná. Keď potom máme vydať japonskú verziu, kde bude poslednou pesničkou skladba, ktorá vlastne v prípade európskej verzie nebola dosť dobrá, aby sa na album vôbec dostala, je to trochu zmiešaný pocit, ale takto veci proste fungujú – každý potrebuje niečo zadarmo a niečo extra.

MO: Na vašom prvom albume Angel (2008) je skladba Letter From God To Man, ktorá obsahuje kompletne vysamplovanú a jemne poupravovanú skladbu Planet Telex pôvodne z druhého albumu The Bends od Radiohead. Ktorý album Radiohead je váš obľúbený?

SP: Pre mňa je to určite práve The Bends. Keď som písal text do Letter From God To Man napadlo mi, že by sa ideálne hodil k beatu, ktorý je práve v Planet Telex.

DleS: Mojím obľúbeným albumom je určite Amnesiac.

MO: Počuli Radiohead Letter From God To Man?

SP: Radiohead hlavne museli autorizovať vydanie, aby bolo všetko plne legálne. Celý tento proces odsúhlasovania vlastne zabral takmer dva roky.

DleS: Však to video z X-factoru bolo vlastne promom pre Letter From God To Man a trvalo hrozne dlho, kým sa vôbec táto skladba mohla vydať.

SP: Problémom bolo, že my sme nikdy nič neriešili s veľkým vydavateľstvom a tak nám prišlo nezmyselné, koľko času je treba na to, aby sa udelilo takéto povolenie. Museli sme zaťahať za všetky možné šnúrky, ktoré nejakým spôsobom viedli k Radiohead, aby sme skladbu mohli dať na náš prvý album. Zabralo to veľa času, ale rozhodne to napokon stálo za to.

MO: Takže to asi nebol Thom Yorke, kto by celý proces brzdil?

SP: Na úplný záver celého kolotoču sa určite Radiohead stretli so svojím manažmentom a museli povedať konečné slovo, ale trvalo hrozne dlho, kým sa vec dostala až k nim.

MO: Ešte stále si nedostal ponuku od Gillette, aby si si za strašne veľa prachov oholil roky pestovanú bradu?

SP: Nie, zatiaľ nie, ale ak mi ponúknu milióny libier, aby som sa oholil, tak do toho samozrejme pôjdem.

MO: Ešte asi nie ste známi ako ZZ Top...

SP: Keď budeme až tak slávni, bude to už stáť viac ako desať miliónov (smiech).

foto: press/myspace

Miroslav Ondřejíček

Späť