Interview: Fuck Buttons

Fuck Buttons, Brno, Fleda, 4.5.2010

Benjamin John Power (ten aziat) a Andrew Hung (ten v šiltovke) sa pohrávajú s gombíkmi na svojich mašinkách už pár rokov. Výsledkom sú dlhometrážne, ako Hare Krišna repetitívne, ako ten najmasívnejší post-rockový zvuk hlučné skladby, ktoré pri troche fantázie pôsobia aj na vaše vizuálne centrá. Ak jeden z ich albumov použijete ako soundtrack, napríklad na rutinnej ceste mestom, môže sa stať, že farby začnú byť akési jasnejšie a celý obraz sa zrazu rozpadáva do fragmentov. Podobne vyzeral aj ich koncert v klube Fléda v Brne. A to som mal predtým len jedno pivo...Fakt.

To, čo na niekoho možno pôsobí agresívne, je vlastne nakoniec, aj vďaka svojej repetitívnosti, celkom ukľudňujúce počúvanie. Fuck Buttons naživo vás buď nechajú chladnými, alebo si vás ich hudba úplne podmaní, vy prijmete jej pravidlá a možno prežijete koncert, ktorý je úplne mimo vašich klasických hodnotiacich kritérií.

Fuck Buttons sa v Brne predstavili v rámci akcie Itch My Ha Ha. Aj keď to najprv vyzeralo, že z rozhovoru nič nebude, keďže deň predtým v Prahe odmietli Českú televíziu, nakoniec si pre nás našli čas, za čo patrí vďaka aj promotérom akcie. Fléda má príliš hlučný backstage, porozprávali sme sa teda v improvizovaných podmienkach na ulici pred klubom.

MH: S debutovým albumom Street Horrrsing ste sa dostali do širšieho povedomia kritiky i hudobných fanúšikov. Cítili ste nejaký tlak počas nahrávania Tarot Sport?

AH: Ani náhodou, necítili. Myslím si, že nie sme až takí známi. Na ulici ma doteraz nikto nespoznal...

MH: Prvý album vám produkoval John Cummings z post-rockových Mogwai, druhý si zobral na starosť Andrew Weatherall. Nezda sa vám byť paradoxné, že práve ten druhý sa na rozdiel od jednotky trochu približuje kontúram post-rocku?

AH: Skutočne?

MH: Myslím, že má dramatickejšiu výstavbu. Prečítaš si to aj v mnohých recenziách.

AH: Nemyslím, že je v tom nejaký paradox. Vybrali sme si Johna jednoducho preto, že sme chceli dosiahnuť, aby bol zvuk Tarot Sport priamy. Obaja mali jasnú predstavu. Andrew mal ucho pre našu robotu a niekoľko dobrých nápadov, ktoré nakoniec aj uplatnil. Navyše nás oslovil jeho remix skladby Sweat Love For Mother Earth z prvého albumu. Myslím, že sme sa rozhodli veľmi dobre.

MH: Zvuk Tarot Sport je nepochybne bohatší, komplexnejší. Už počas živého hrania Street Horrrsing ste prestali používať laptop. Nie je pre vás teraz hranie ešte komplikovanejšie?

AH: Počítač tu vždy zohrával len malú úlohu, nepoužívali sme ho tak, ako to robí množstvo laptopových hudobníkov. Neskôr sme sa rozhodli úplne ho vylúčiť z nášho živého hrania, báli sme sa, že ľudia si z koncertu odnesú zlý dojem...

MH: Často to vyzerá, akoby si čítal mail alebo facebook...

AH: Presne. Čo sa týka živého hrania, je vždy zložité zorientovať sa. Množstvo kapiel, ktoré počúvame, sú skôr elektronické. Väčšinou nedokážem rozpoznať, ako tie zvuky tvoria, ale to bude asi súčasť tajomstva.

MH: Môžeš mi povedať nejaké konkrétne mená, ktoré vás v poslednej dobe oslovili?

AH: Práve teraz nám v Británii predskakovali Factory Floor. Sú skvelí!

BJP: V poslednej dobe počúvam veľa vokálnej hudby a okrem toho Philipa Glassa, alebo Metric.

MH: Novinári pri opisovaní vašej tvorby často používajú rôzne lyrické, alebo fantazijné obrazy. Inšpirujete sa pri tvorbe vizuálnym umením, alebo filmom?

BJP: Rozhodne. Máme radi, ak je naša hudba u poslucháča schopná vyvolať obrazotvornosť, oživiť fantáziu.

AH: Benjamin študoval videotvorbu a ja ilustráciu, takže vizualita je v našej hudbe rozhodne prítomná. Ben robí všetky videá, ja sa vždy starám o artworky. Inšpiráciou sú pre mňa napríklad práce Chrisa Warea.

MH: Skladba Lisbon Maru má za sebou zaujímavú story.

AH: Keď sme napísali Lisbon Maru, sadli sme si k tomu a zistili, že má v sebe niečo ako pocit závratu. Lisbon Maru bola japonská vojnová loď, na ktorej bol uväznený môj dedko. Podarilo sa mu uniknúť a prežil pár krušných chvíľ na mori.

MH: Zbierame recepty od zaujímavých hudobníkov. Pochádzate z Worchestru, poznáte teda nejaké zaujímavé recepty s worchesterskou omáčkou?

AH: Ja ju nemôžem jesť, som totiž vegetarián a ono to obsahuje ančovičky. Ale na trhu môžete nájsť chutnú náhradu. Namiesto ančovičiek sú tam huby.

Inak ma vždy poteší špenát.

Ďakujeme za rozhovor.

foto: Stanči

text: Matej Hoppan

Beáta Hodasová

Juraj Hoppan

Späť