Interview: Palo Hubinák

tl_files/clanky/interview veneer/interviewveneertrop.jpg

Bratislava 19/2008

V pondelok štvrtého augusta som nakrátko nakukol do labyrintu Slovenského rozhlasu, aby som popri vysielaní vyspovedal Pala Hubináka, zvukového majstra, moderátora a v prvom rade frontmana slovenskej kapely Veneer.

Veneer, ktorých najbližšie môžete vidieť na festivale Barbakan, prišli v roku 2003 s dlho a napäto očakávaným debutom. Album Light spájal prvky trip-popu a downtempovej melanchólie a zažal tak svetielko nádeje na vtedy spiatočnícky orientovanej, žánrovo chudobnej domácej scéne. Ako som sa dozvedel, svetlo pomaly slabne. Nieže by sa vytrácalo čaro debutu, kapela Veneer však momentálne pracuje na druhom, o niečo temnejšom nástupcovi. V článku sa tiež dozviete o koncertných strastiach a radostiach, téma tiež padne na tvorbu remixov, aktuálnu hudbu doma aj v zahraničí, špinavé tričká a i.

Y: Takže pravdu, kedy bude album?

PH: V tejto chvíli stále neviem. Problém je v tom, že desať skladieb, ktoré na album chystáme si tiež sami nahrávame, mixujeme a produkujeme. Priznám sa, že to trochu súvisí aj s mojou prácou. Robím stále so zvukom, mám na starosti zvukovú tvorbu pre slovenský rozhlas. Je toho veľa a tak sa mi niekedy už proste nechce. Prídem domov a mám toho plné zuby.

Y: Zvládať rodinu, prácu, reláciu v rádiu a popri tom ešte aj kapelu dá určite zabrať.

PH: To áno. Budím sa s pocitom, že včera som na album zasa nič nespravil. (smiech)

Y: Vyjde druhý album opäť na českom labely Escape?

PH: S Escape sme stále v kontakte a sme priebežne dohodnutí, že to vyjde u nich. Neočakávam veľký záujem zo strany iných vydavateľstiev. S Escape sme boli spokojní, dobre sa s nimi komunikovalo, sú to všetko šikovní ľudia.
Ale musím povedať, že singel už na 100 percent vyjde na jeseň. Vedel by som aj názov, len ich mám teraz všetky podľa čísel. Takže bude to dvanástka.

Y: Mám pocit, že ste jedna z tých kapiel, ktoré kašlú na názory druhých.

PH: Ale čoby, vypočujeme. (smiech)

Y: Ale robíte si podľa svojho... V minulosti si sa vyjadril, že nechcete byť nasilu alternatívni. Za tých päť rokov sa toho v hudbe dosť zmenilo. Zaujíma ma ako sa zmenili vaše postoje. Či náhodou nemáme očakávať nejaky výrazný odklon od pôvodného zvuku a podobne?

PH: Musím povedať, že nový album bude oveľa temnejší, depresívnejší.

Y: Vidím, že si dnes celý v čiernom...

tl_files/clanky/interview veneer/voices.jpg

PH: To je len náhoda, ostatné tričká neboli ožehlené. (smiech) Kritici nám vyčítali, že sme na prvom albume boli príliš veselí, i keď ja si to nemyslím. Každopádne na novinke z tej pozitívnej nálady ešte ubudne.

Y: Po vydaní Light si v rozhovore s Michalom Brennerom povedal, že druhý album bude ľahšie hrateľný naživo, uhladenejší. Uberali ste sa nakoniec týmto smerom?

PH: Niektoré skladby sme už hrávali na koncertoch dávnejšie, iné vznikali priamo pri skúškach s kapelou. Nebolo to tak, že by sme si ich najprv “naťukali v počítači“. To je skôr prípad prvého albumu... Tým pádom z nových skladieb viac cítiť kapelu.

Y: Budú nejakí hostia?

PH: Momentálne si vystačíme sami. Tým myslím, že stále fungujeme ako trio, ale na koncertoch sme piati. Koncertnú zostavu dopĺňajú Štefan Bugala (bicie) a Peter Pösinger (basa) a s nimi viac spolupracujeme aj pri nahrávaní.
Hostia nám však pomáhajú s textami. Niektoré píše Sima (Simona Hubináková), ale keďže sa nám zmenili rodinné pomery a narodil sa nám syn, už nie je toľko času. Priznám sa, že texty sú vec, ktorá zabrala veľa času no nechceli sme to odfláknuť, takže sme zavolali nejakým známym.

Y: Je ešte priskoro hovoriť o ambíciach týkajúcich sa prerazenia do zahraničia? Ak by vás oslovil nejaký kvalitnejší zahraničný label, tak by ste asi boli radi.

PH: Určite. To sú veci, ktoré človeka potešia ale priznám sa, že ja som teraz radšej ak nám vyjde koncert než ako keby sme predali 3000 kusov niekde vo svete. Z koncertu máš taký lepší pocit. Zostane to v tebe dlhšie tak, ako aj pocit zo zlého koncertu. (smiech) Keby som si mal vybrať tak radšej chcem mať všetky koncerty OK, ako vydávať vo Švédsku alebo vo Fínsku.

Y: Vaše vystúpenie na Pohode sa krylo s koncertom britských Unkle, ktorých si vraj chcel veľmi vidieť. Ako sa vám hralo, vynímajúc tento fakt? Stihol si nakoniec aj niečo z Unkle?

PH: Z Unkle som stihol asi dvadsať minút. Všetko bolo fajn, mali skvelý zvuk, ku koncu možno až príliš “vyšpicovaný“. Neverím však, že gitarista – ten skáckajúci – odohral všetko to, čo sa tváril že hral, ale páčilo sa mi, bola to show.

Y: Ja som bol na Unkle, ale pravdupovediac nakoniec som trošku ľutoval, že som nebol pozrieť vás...

PH: Čo sa týka koncertu, nevyšlo všetko podľa mojich predstáv a ja osobne som sa bavil až ku koncu. Odohrali sme štyri nové skladby, ale mali sme problémy so zvukom. Napriek tomu ma prekvapilo, že ľudia na nás prišli, aj keď sa to prekrývalo a za to im musím poďakovať. Mali sme síce tradičné zvukové problémy, ale ľudí bolo dosť...niektorí zostali, niektorí prišli. Chcel som aby sme teraz odohrali nejaké koncerty, hlavne pretože nás to má nakopnúť na prácu v štúdiu. Zatiaľ to funguje.

Y: Vraj s hraním na podklady sú v slovenských kluboch vždy problémy.

PH: Bohužiaľ je to pravda. A pritom je to jednoduché. Snažím sa to uľahčovať, v podstate tam nie je čo riešiť, len zhodou okolností sa nám všetky problémy stretli... Zvukár už bol jednoducho unavený.

Y: Chodíš občas na koncerty? Mám takú skúsenosť, že veľa hudobníkov väčšinou nebavia živé koncerty. Asi majú až prílišnu potrebu analyzovať...

PH: Jasné, chodím po koncertoch aj na festivaly, chodím pozerať mladé slovenské kapely...Stále ma to baví.

Y: Čo zaujímavé si posledne videl z tých pár slovenských mien?

PH: Najväčší objav na slovensku sú pre mňa teraz YouCoco. Páči sa mi ako hrajú, speváčka má pekný prejav. Už som samozrejme deformovaný, takže by som im vedel niektoré veci pomeniť, vyšperkovať.

Y: V minulosti ste remixovali množstvo mien od Lennyho Kravitza cez Dana Bártu až po Ecstasy of Saint Theresa alebo Here...

PH: Ešte stále remixujem. Priznám sa, že už som spravil asi 22 remixov. V jeden čas to bolo tak, že každý mesiac jeden a bola to zábava, ale teraz už nemám toľko času. Remixujem však stále. Moja súčasná bilancia je štyri remixy za rok. S tým som spokojný.

Y: Povedal by som, že s ohľadom na tvoje kritérium, aby znel každý odlišne, je to uspokojivé množstvo...

PH: Čo sa týka odlišnosti, stále sa mi darí. Naposledy som robil na objednávku taký rádiový remix pre jednu menej známu českú speváčku. Volá sa Jana Lota – je to taký pop čo neurazí, niečo ako Iva Frühlingová. Urobil som z tej skladby drum and base, čo sa mi podarilo prvýkrát.

Y: Keď robíš remix, máš už dopredu konkrétnu predstavu, ako bude vyzerať výsledok?

PH: Zväčša si vypýtam len stopu so spevom. V deväťdesiatich percentách tých remixov som sa totiž snažil o úplnu zmenu harmónie.

Y: Viem, že nemáš veľmi v láske klubové remixy, kde z orginálnej skladby väčšinou veľa nezostane...

PH: Na čo je komu taký remix, keď sa tam len pridá kopák? To ti dokáže spraviť aj hocikto vo vydavateľstve.

Y: Albumu Nice Traps od pražskej Khoiby bol pre teba producentskou prvotinou. Aký je tvoj približný podiel na genialite tohto diela?

PH: Čo ja viem...nahral som tam nejaké veci, skritizoval čo sa mi nepáčilo.

Y: Aká bola spolupráca s Filipom Míškom? Na mňa robí dojem perfekcionistu.

PH: Keďže oni požiadali o spoluprácu a ja som sa im pod to mal podpísať, navrhol som niektoré veci a tie sa nakoniec na album aj dostali. Napríklad strašne protestovali proti sláčikom v pesničke Pathetic. Aj keď sláčiky apriori odmietali nakoniec tam zostali. Dobre to dopadlo a ja som s tou spoluprácou spokojný.

Y: Bola to obohacujúca skúsenosť? Ak by si v budúcnosti dostal ponuku produkovať niečo zaujímavé, išiel by si do toho?

PH: Teraz by som mal spolupracovať s trnavskou kapelou Blue Sundown. Je pre mňa výzvou robiť gitarovku. Gitaroviek je tu totiž veľa, tak som zvedavý, či ešte niečo také dokážu aj starí fotrovci ako sme my. (smiech)

Y: Obligátna otázka: Čo počúvaš v poslednej dobe? Nájde sa aj nejaké slovenské meno, ktoré ťa v poslednej dobe zaujalo?

PH: Počúvam stále nové veci, keďže s kolegom Balážom pripravujeme reláciu zameranú práve na novú hudbu.

Y: Teraz som tu napríklad počul zapnutý Stateless...
PH: Stateless mám rád, čítal som, že ich chválil DJ Shadow a tak som si ich vyhľadal. Nedávno som počúval nových Coldplay, ktorí ma nebavili. Často sa vraciam k poslednému albumu Goldfrapp, ktorý je vynikajúci. Radiohead sú tiež pekné “popevky“, alebo napríklad trištvrte albumu dEUS, potom to začína byť dosť vata...

Y: Predpokladám, že sa s kapelou tešíte na Barbakan? Máte dobrý čas a ľudia (vrátane mňa) asi budú zvedaví. Snáď nebudú problémy so zvukom.

PH: To sa skôr deje na menších akciách. Na väčších festivaloch sa ťa nepýtajú prečo máš toľko efektov a podobne. Na Barbakane neočakávam problémy. Najmä by som sa nerád stále vyhováral na tie zvukové. Budeme hrať päť nových vecí.

Y: Vystúpi aj Dušan Vančo alias Foolk. Jeho elektro jazzovo experimentálne sety zvykneš doprevádzať na gitare. Bude tomu tak aj teraz?

PH: Nie, Dušan má teraz také obdobie, že sa našiel a už nepotrebuje živú kapelu.

Veneer vystúpia naživo vrámci hudobnej časti festivalu Barbakan a to 15. augusta na Cinema stage.

Juraj Hoppan

Späť