Pretože sa nedá stíhať všetko a pretože vám chcem prinášať ešte viac dobrej hudby, rozhodli sme sa pre novú rubriku, ktorá sa bude viacmenej pravidelne, každý mesiac, venovať albumom, o ktorých sme nestihli napísať v obšírnejších recenziach. Prvý a druhý diel sú zároveň tak trochu výnimkou, ohliadnutím za tým naj z roku 2008. Tentokrát Jape, Gelka, Emiliana Torrini, Antony And The Johnsons, Essie Jain, Miou Miou, Gang Gang Dance, Dikolson.

 
Jape – Ritual
Cooperativ/Universal 06/2008
 
Jape je írsky pesničkár – nepesničkár. Minulý rok sa predstavil aj v Bratislavskej A4, odkiaľ sme vám priniesli report. Tento rok v septembri mu vyšiel už tretí album, na ktorom posúva ďalej svoj špecifický autorský rukopis. Nájdete na ňom pesničky s jednoduchými popovými štruktúrami, pod ktorými sa skrývajú aj tie zaujímavejšie plochy. Gitary (aj tá tradičná akustická) si miestami dávajú rande so samplerom, retro synthmi a hiphopovím beatom. Texty sú v tomto prípade ekvivalentne dôležité. Jape v nich rozpráva úsmevné historky o metalistoch aj smutné pravdy o živote. Občas dokáže byť ostro cynický, nakoniec je však vždy prítomný malý kúsok nádeje. Na druhej strane má schopnosť rozcítiť masového vraha.
 

Gelka – Less Is More
Wax On/Wegart 8/2008

 

Spoločný debutový počin dvoch ostrieľaných pánov maďarskej elektronickej scény, podpísaných pod niekoľkými skladbami na kompiláciách ako Cafe Del Mar, dokazuje, že namiešať kokteil rôznych hudobných žánrov a zachovať si pri tom svoj charakteristický hudobný výraz je ešte stále možné. Zmes bluesu, R´n´B, reggae, NuJazzu a elektroniky nasadenú na stále prítomnú downtempovú líniu striedajú breakbeatové, miestami dokonca až hip-hop pripomínajúce rytmické partie, no Alex a Sergio si stále udržujú svoj vlastný štýl.

 

 

Emiliana Torrini – Me And Armini
Rough Trade/Wegart 9/2008
 
Po Fisherman´s Woman je album Me And Armini ďalším, v poradí už druhým dôkazom toho, že spojenie Emiliani Torrini s producentom Danom Careym je zárukou kvalitnej úrody. Jednotlivé skladby sú hrané v širokom rozpätí hudobných štýlov, od reggae cez folk až po worldmusic, no spája ich popový nádych a dokonalý provokujúci vokál tejto ďalšej islandskej stálice. Emiliana má za sebou už takmer pätnásť ročnú kariéru a Me And Armini je skvelým zužitkovaním jej doterajších skúseností s rôznymi žánrami.
 

Antony And The Johnsons – Another World EP
Rough Trade/Wegart 10/2008

 

Dva krát baladický žalospev (Another World a Crackagen), jedno surové rytmické blues (Shake That Devil), jedna hravá kompozícia (Sing For Me) a nakoniec jedno optimistické naratívne zakončenie celkového pocitu, ktorý sa nesie všetkými piatimi skladbami (Hope Mountain). Predzvesť toho, čo príde v roku 2009 môže začať. Prvý singel Another World z dlho očakávaného albumu Antonyho Hegartyho s názvom The Crying Light ponúka už dobre známy jemný a krehký nárek s ešte jemnejšími klavírnymi aranžmánmi.

 

 

Essie Jain – The Inbetween
Leaf/Wegart 11/2008
 
Predstavte si Joannu Newsom, Serafinu Steer a Emilianu Torrini v jednej osobe. Asi takto sa dá najlepšie charakterizovať tvorba londýnskej rodáčky usadenej v New Yorku, ktorá v roku 2008 vydala už druhý album s názvom The Inbetween krátko po debute We Made This Ourselves. Jej vokál v spojení s klavírom dopĺňa gitarista Patrick Glynn a spolu vytvárajú folkovú atmosféru, ktorá je pokojnejšia ako Joanna Newsom, menej ostrejšia ako Serafina Steer a bez popového nádychu Emiliani Torrini.
 
 

Miou Miou: Électronique /MiouMixes/
Piper Records/Slnko Digital 11/2008

 

Tento remixový album znie možno ešte zaujímavejšie ako jeho príjemná popová predloha. Česká, po francúzsky spievajúca kapela Miou Miou je na kompilácii Électronique ešte farebnejšia a ešte zaujímavejšia. Pravdepodobne preto, že každý jeden z remixov má svoj vlastný zvuk, ktorý však celkovú náladu albumu nerozbíja. A asi aj preto, že tu absentujú tradičné desaťminútové tanečné remixy. Zo štrnástich prerábok stojí za to vypichnúť b.fleischmanna, Kanaďana Montaga, príležitostného spolupracovníka Anthonyho Gonzaleza a.k.a. M83 alebo portorických Balún. Z domácich vôd, ktoré sú tu vo výraznej menšine prispeli napríklad Longital a WWW.

 

 

Gang Gang Dance – Saint Dymphna
Warp/Rough Trade 10/2008  

Pri nezameniteľných Gang Gang Dance je lepšie hovoriť o skladbách než o pesničkách. Newyorská pätica tie svoje aranžuje s perfekcionizmom, k triphopovím plochám pridáva orientálne vplyvy, súčasnú elektroniku, grime beaty a gitary, ktoré sú skôr ozdobami. Experimentovanie, posúvanie hraníc na pozadí úžasne excentrického prejavu speváčky Liz Bougatsos. Eklektizmus Saint Dymphna, ich štvrtého albumu zaručuje jeho dlhovekosť. Ak ste ich ešte nepočuli odporúčam začať s House Jam alebo First Communion.
 
 

Dikolson – Remixes
12/2008 Selfreleased

 

Pražská Khoiba sa tento rok nanešťastie dočkala revolučných zmien, kapelu opustil jej hlas Ema Brabcová. Filip Míšek aka Dikolson sa napriek tomu zaviazal, že so svojim projektom nekončí. No predtým ako vyjde nová Khoiba si ešte dokončí svoj sólový projekt, ktorého predzvesťou je táto kolekcia starších i novších remixov. Najlepší je na nich ten charakteristický rukopis - praskavá, zaprášená elektronika a ťahavé klávesové plochy - a Míškova schopnosť spraviť aj z takých zrúdností ako Precedens, alebo My Name Is Ann dokonalý, aj pre vlastnú mater ťažko rozpoznateľný track. Nie je ťažké domyslieť si, ako to asi potom môže dopadnúť, keď sa Monsieur Narcisse pustí do Nude od Radiohead, alebo Může se stát od Umakart. 

 

Kúpiť Gelka – Less Is More.

Kúpiť Emiliana Torrini – Me And Armini.

Kúpiť Antony And The Johnsons – Another World EP.

Kúpiť Essie Jain - The Inbetween.

  

napísal miško

napísal boris filantrop