Pripájam sa k nedávno konštatovanému faktu, že nostalgia, melanchólia a podobne clivé záležitosti sú tento rok skutočne v móde. V prípade kapely The National sa však len ťažko dá hovoriť o vození sa na trendovej vlne – ich posmutnelá hudba funguje už oveľa dlhšie, no napriek tomu sa v tom dnešnom mori citov nestráca. Pomerne čerstvým dôkazom je aj piaty album High Violet.

Druhá akcia multižánrových podujatí databases prischla na 25. júna. Keďže tentokrát sa promoterí zamerali na hip-hop a slovo, začne sa už o šiestej autorským čítaním poézie o.z. Literis. Hudobnú časť odštartuje jazz kapely Galeria formacia, ktorý vyvrcholí do hip-hopového nákladu Peťa Tázoka + Karaoke Tundra a street rapu v podaní Daimonion a NezmYsel. O goodbye set sa postarajú Ujko a Foolkova elektronika. Celé to zakončí Gleb Schizofrenik a DJ Lipi.

Účast patnácti předních elektroniků a různá zpracování tří skladeb od stále oblíbenějších Kazet, taková je nabídka remixového alba Kazety Social Remix Happening, které kapela na svém blogu nabízí zdarma ke stažení. Vlastní verze skladeb na něm vytvořili například Midi Lidi, Magnetik, Tvyks & Burian, Popper-C, ale třeba také šéf dubstepového labelu Owntempo Recordings Side 9000 nebo slovenský producent a dj Karaoke Tundra.

Jack Tatum, chalan z americkej Virgínie, ktorý má len niečo málo po dvadsiatke, na seba upozornil už svojimi predchádzajúcimi projektami Jack and the Whale a Facepaint. Minulý rok, tentokrát ako Wild Nothing, vydal prvý singel Summer Holiday a neskôr prelomový sedempalec Cloudbusting, podarenú coververziu pôvodne od Kate Bush. V máji vyšlo konečne aj LP Gemini a žne úspechy. Je plné úprimných výpovedí, melanchólie a bezbrannosti.

Posledná časť Voices Live pred letnými prázdninami vypukne tentokrát netradične už v stredu 23. júna o 19:00 h. v divadle Heineken Tower Stage v Bratislave. Večer plný zážitkov odpáli elektro-akustická kapela Space Recorder s novým programom.

Detroitské duo The White Stripes, stihlo za dekádu svojej existencie vyprodukovať toľko vynikajúcich albumov, až sa musíme čudovať, či to je naozaj len desať rokov odkedy nám v ušiach prvýkrát zarezonoval ich ostrý blues s príležitostnými vplyvmi raného punku. White Blood Cells, The Elephant, Icky Thump, (...) to sú všetko dôkazy, že tvrdohlavé odmietanie výdobytkov modernej doby a nechuť sledovať trendy, ešte nemusí nutne viesť k umeleckej samovražde. Skôr k bezhlavej adorácií kritikmi.

Už asi dva či tri roky poctivo vyhlasujem, že mňa tie gitarovky nebavia tak veľmi ako kedysi. No presne počas tej istej doby sa dookola presviedčam o tom, že to nie je celkom pravda.

All Tommorrow's Parties. Toto meno si pre svoju dystopickú novelu od The Velvet Undergroud požičal otecko cyberpunku William Gibson. Koncom deväťdesiatych rokov mali toľko drzosti organizátori menšieho hudobného festivalu, ktorý sa odvtedy koná na striedačku v East Sussexe a v prázdninovom kempe Minehead na juhu Anglicka. Názov je vskutku výstižný, keď zoberieme do úvahy, že line-up ponúka už „dnes“ prierez klasikou a tým najzaujímavejším súčasným dianím, čo veľká časť iných nezávislých festivalov objaví až „zajtra“.