tl_files/clanky/obrazky/recenzie/adamgreencover.jpg
03/2008 Rough Trade
There’s no such thing as a harmless joke, there’s no such thing as a gentle toke, there’s no such thing as panama jack, Who’s got the crack? I am a goat, in a moat with a boat, Who’s got the crack? I like it when my hair is poofy, I like it when you slip me a roofy, i like it when you’ve got the crack, Who’s got the crack? I wanna be a hippie but I forgot how to love, it’s hard to be a garbage man when a sailor stole my glove, i wanna be reckless but I’m feeling so uptight, put your mama in a headlock baby and do it right, who’s got the crack?
Tých, čo nevedia napísať skutočnú pesničku je ako pedofilov v Rakúsku, čiže celkom pochopiteľne, tých druhých je podstatne menej. Sú medzi nimi takí, ktorí svoje nápady dokážu dotiahnuť do perfekcionisticky prepracovaných kompozícii, ale aj takí, ktorí v porovnaní s tými prvými znejú nekonečne prefláknuto. Medzi mám-v-piči-stov patrí rozhodne aj Adam Green. Spojte si jeho meno s menom Kimya Dawson a dostanete zostavu jeho prvého projektu, The Moldy Peaches, ktorým sa v roku 2001 dostal do podvedomia po prvýkrát. Keď sa o pár rokov neskôr na Libertines-ovskom Babyshambles Sessions 2 objavila veľmi uvoľnená prerábka práve najväčšieho hitu TMP Who’s Got The Crack?, mal Adam za sebou už tri sólové albumy.
 
Je to vlastne sakra šikovný človek. Má dvadsaťšesť rokov a Sixes and Sevens je jeho piatym sólovým albumom a k tomu všetkému ešte akým! Použitie slova eklektický sa núka rovnako ako v prípade britských Clinic, akurát že tu v konečnom dôsledku dostaneme oveľa učesanejší, priehľadnejší, čistejší, čiže celkovo popovejší význam. Zbierka dvadsiatich skladieb zahŕňa akustiku It's A Fine, nemálo podobnú Eleanor Put Your Boots On od Franz Ferdinand, hawaisky čarovnú Tropical Island, Beirut-ovskú Sticky Ricki, indiánske Indie You Get So Lucky, estrádnu Morning After Midnight, vokálne gospelovú Broadcast Beach, vyslovene soundtrackovú Twee Twee Dee, hip-hopové experimenty v That Sounds like a Pony, doherty-ovskú Grandma Shirley And Papa, či najlepšiu Drowning Head First, kde sa vokálnej hosťovačky ujala Greenova frajerka Loribeth Capella. Výsledok podvedome pripomína Dresden Dolls. Na to všetko a oveľa viac, mu tentokrát stačilo necelých päťdesiat minút.
 
Veľmi dobre chápem, ak sa nájde niekto, kto Sixes and Sevens po pár vypočutiach prehlási za piskotuhodnú zbierku nedokončených demo nahrávok niekoho iného, len upozorňujem, že tento pocit patrí k Adamovi Greenovi rovnako ako retardi k emu. Chápete, jeden bez druhého by neznamenal vôbec nič. V prípade, že poznáte Greena z čias jeho ostatného albumu Gemstones a nesúhlasíte s ním v otázke vulgárneho vyjadrovania voči ženskej časti populácie, alebo jeho uveriteľne autobiografických spomienok na Georgeho Busha v Choke On A Cock, kľudne mu môžete dať novú šancu, keďže tu to s tými textami až také drsné nie je.
Sixes and Sevens nie je v rámci Adama Greena ničím prelomovým, ale z pohľadu potenciálnych nových fanúšikov je svojim obsahom bližšie ako kedykoľvek predtým. Nevyžaduje náročného poslucháča, len pozorného. Je to snaha o natlačenie čo najväčšieho počtu čo najjednoduchších nápadov do čo najmenšieho časového úseku. Je to vec, ktorá obvykle dopadáva oveľa horšie. Well done, Adam Green!
Kúpiť Sixes and Sevens vo Wegarte.
 


Miroslav Ondřejíček

Späť

Pridať komentár

*
*
Prosím pripočítajte k 4 číslo 8.*
27.07.2011 14:40


Juraj Hoppan
14.07.2011 17:47
Počúvaj ma sem: Holy Other - Touch


Juraj Hoppan
27.04.2011 13:15


Juraj Hoppan


archív >>

Texte alternatif