All Tommorrow's Parties – Oslava momentu

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/all_tomorrows_parties.jpg

2009 Warp Films

All Tommorrow's Parties. Toto meno si pre svoju dystopickú novelu od The Velvet Undergroud požičal otecko cyberpunku William Gibson. Koncom deväťdesiatych rokov mali toľko drzosti organizátori menšieho hudobného festivalu, ktorý sa odvtedy koná na striedačku v East Sussexe a v prázdninovom kempe Minehead na juhu Anglicka. Názov je vskutku výstižný, keď zoberieme do úvahy, že line-up ponúka už „dnes“ prierez klasikou a tým najzaujímavejším súčasným dianím, čo veľká časť iných nezávislých festivalov objaví až „zajtra“.

Aby toho nebolo málo, All Tommorrow's Parties je najnovšie aj dokumentárny film mapujúci intenzívnu mladosť tohto festivalu. Grizzly Bear, Sonic Youth, Battles, Belle And Sebastian, Les Savy Fav, Mogwai, Yeah Yeah Yeahs, GZA, Iggy and the Stooges, A Hawk and a Hacksaw, Akron/Family, alebo Patti Smith, to prosím pekne nie je ani polovica interpretov, ktorých vystúpenia film ponúka. Ako v dokumentoch Granta Geeho o Radiohead a Joy Division, ani tu nejde o klasický koncertný zostrih. Tvorcovia okolo All Tomorrow's People spolu s režisérom Jonathanom Caouette vypovedajú o histórii, atmosfére a samozrejme hudbe festivalu vcelku netradičným spôsobom.

O tom, že nejde o klasický dokumentárny film koniec koncov hovorí samotný proces jeho vzniku. Všetko si to pekne nakrútili hudobníci spolu s tými, čo dávajú ich živím vystúpeniam zmysel. Koláž záberov z retro Super8 kamery, z kamkóderov, ale aj mobilných telefónov s archívnym materiálom, tvorí ideálnu formu. Pokiaľ teda chcete do filmu „napchať“ všetko, od návodu ako správne vypadnúť z balkóna až po frenetické vystúpenie Caveových Grinderman bez toho, aby to pôsobilo príliš mätúco.

tl_files/clanky/obrazky/fotoreporty/grizzly_bear_st_vincent/grizzly_bear02.jpg

Štruktúra je to celkom funkčná. Tak napríklad zo záberov koncertu Battles asi nebudete mať veľa, zato z prelínajúcich sa dobových obrazov nastrihaných do hudby získate krásny prehľad o kaderníckych excesoch dovolenkárov využívajúcich tento kemp asi štyridsať rokov dozadu. Ak kameru prestane baviť zazeranie na pódium, alebo do zákulisia, ponorí sa do vlastného sveta tak, ako intenzívne je to len možné pri sledovaní živého prevedenia famóznej weird-folkovej hymny Fireworks od Animal Collective. Aj vďaka takýmto drobnostiam si film udrží vašu pozornosť až dokonca.

Festival každoročne kurátorsky zastupuje široká paleta hudobne zorientovaných umelcov. Od ilustrátora Matta Groeninga cez triphopové legendy Portishead až po režiséra Jima Jarmuscha, vždy ide o miesto, kde sa pod jednou strechou stretne nielen pestrá zmes žánrov, ale predovšetkým hudobníci s návštevníkmi. Všetko totiž prebieha vo voľnom areáli. Festival ma za cieľ prežiť a držať si status: malý nezávislý. Film nám tvrdí, že oba fakty prispievajú k jeho jedinečnej atmosfére. Asi to bude pravda, keďže ju tvorcovia nemajú problém sprostredkovať aj cez obrazovku. Užívať si po dvojdňovom spánkovom deficite popri východe slnka šialený koncert Buraka Som Sistema na minuloročnej Pohode sa mi zrazu zdá byť celkom prirodzené.

Nieže by sa film vyhýbal zobrazovaniu všetkého, čo je s podobnými „víkendmi slobody“ spojené. Opatrné dotýkanie sa konkrétnejších tém nie je výnimkou, ale potreba sprostredkovať a zachytiť prchavosť momentu sa občas javí nutnejšia. Najmä keď si vykračujete spolu s akustickými Grizlly Bear v ústrety rozbúrenému pobrežiu Mineheadu. Nie práve každodenná prechádzka...

Súvisiace články: Interview: Fuck Buttons

Opodstatnený hype okolo Ursus arctos horribilis(Grizzly Bear Fotoreport)

Kosti Yeah Yeah Yeahs (Yeah Yeah Yeahs Report)

foto: boris filantrop

Juraj Hoppan

Späť