Rough Trade/Wegart 02/2009

 

Jemný zvuk klavíra, veľkolepé, ale i minimalistické aranžmány sláčikov v pozadí a jeden z najkrajších vokálov, aký bol kedy zvečnený na kotúči, vinyle, cédečku prípadne digitálne. Označenie barokový pop je v tomto prípade úplne na mieste. Hovorí sa o novom albume Antonyho Hegartyho a jeho zoskupenia The Johnsons The Crying Light. Ale rovnako by to platilo i o štyri roky starom I Am a Bird Now.

 

Takmer nulový posun z hudobnej stránky je asi jedinou vecou, ktorá sa novinke dá vytknúť. Pri výnimočnosti Antonyho tvorby je ale aj to celkom ľahko odpustiteľné. Veď I Am a Bird Now je aj po rokoch stále vynikajúcim albumom, prispeli naň hviezdni hostia (vokály nahrali Lou Reed, Rufus Wainwright, Devendra Banhart i Boy George) a nahrávka získala zaslúžene britskú Mercury Prize.

 

The Crying Light je mladším bratom, ktorý aj napriek nízkemu veku stihol svojho súrodenca dorásť, ale stále pri ňom máte pocit, že v rodine je ten mladší, menej skúsenejší. A čo sa týka tej výnimočnosti, samotná hudba týchto balád až tak výnimočná nie je... No v spojení s tým magickým hlasom vlastne je. Zmena nastala v témach výpovedí. Antony už natoľko nerieši háklivé témy jeho sexuality, ale cítiť z neho akúsi usadenosť. Do popredia sa tak dostali zdravé vzťahy, či úcta k prírode a celková forma ich podania je svojim spôsobom jednoduchšia a otvorenejšia.

 

Antony and the Johnsons ťažia z minima maximum. Z jednoduchých melódií a minimalistických aranžmánov tak prerážajú dve slová: krása a emócie a to v tých najčistejších možných významoch. Preto možno ani nie je škoda, že z novinky necítiť ani štipku invencie. S ňou by totiž mohli byť tieto slová nahradené nutkavou potrebou robiť veci stále inak. Takto je síce všetko po starom, ale zároveň všetko v poriadku.

 

Za promo cd ďakujeme Wegartu. Kúpiť Antony and the Johnsons - The Crying Light.