Self-released 04/2008 Už tri dni sa budím s tým, že v hlave mi hrá pesnička Make Forever Last Forever. Neviem čo to môže znamenať z psychologického hľadiska, ale inak sú minimálne dve veci isté. Jej autori, brooklynčania Apes and Androids skladajú hudbu, ktorá sa vám bezbolestne zavŕta pod kožu a za druhé, že mám v poslednom čase hudobný deficit.
Hudbu Apes & Androids najlepšie charakterizuje samotné meno kapely spájajúce minulosť s pofidérnou budúcnosťou. Minulosť štylizovaného rock´n´rollu nie len sedemdesiatych rokov snúbia A&A so súčasným gitarovím zvukom, elektornikou a s 80´s retro androidom. K umiernene vyšperkovanému zvuku si pripočítajte bohatú vokálnu stavbu, nepopové texty s množstvom odkazov a aranžmány vedúce k multižánrovosti. V pesničkách z ich ešte teplého debutu Blood Moon sú badateľné vplyvy sedemdesiatkového glamrocku, ale aj synth-rocku, hip hopu, či filmovej hudby.
Leniví novinári pre povrchné prirovnania vyťahujú Princa (to bude tým falsettom frontmana Briana Jacobsa), oprašujú Queen (to bude tými viachlasmi a gitarami) či Bowieho glam - monštrum Ziggy Stardust (to nebude len vizuálom). A&A však nie sú žiadny trendy gýčoví NME revival band ala Cut Copy. Nevykrádajú, nerecyklujú, nevycucávajú znejúc pri tom ako najhoršie demo Electric Light Orchestra. Minulosť len milo idealizujú a používajú pri tom tie najlepšie triky. Medzi súčasnými menami len ťažko nájdete niečo zvukovo, či akokoľvek inak približujúce sa. Pre orientáciu čitateľa a pre podobne sugestívne gitarové sóla by sa dali skloňovať Ratatat, napadli ma tiež athenský of Montreal, ktorí okrem podobne pestro štylizovaného imageu rovnako šialeným spôsobom snúbia gitary, synthy a elektroniku. To je ale asi tak všetko. V New Yorku zrejme musíte byť jedinečný ak to chcete niekam dotiahnúť. Veď sa len stačí pozrieť na kolegov z Interpolu, Yeah Yeah Yeahs, alebo takých The Rapture.
Keď počúvam Blood Moon, konkrétne Nights of the Week, We Don´t Understand You alebo Golden
Prize som zas tým deckom, ktoré zapadnuté v gauči neveriacky čumí na zodratú VHSku s koncertom Queen vo Wembley a foneticky si pri tom spieva texty. „Don stap minav am hevin sača gút cajm. Amhevinbol!“ Niekedy sa pesničky menia na skladby a nadobudajú až psychedelický ráz. Intermezzo Trank a skladba Doyle is Dead pripomína zabudnutý kúsok zo soundtracku k Scottovmu Blade Runnerovi, album otvára a uzatvára podivná zvuková koláž, niečo medzi pristávaním Millenium Falconu a pokazenou Liazkou prave zastavujúcou na okraji opustenej nočnej diaľnice. Svieti jasný, trochu strašidelný krvavý mesiac a vy sa pomaly, ale isto stávate závislí pretože kažadá jedna skladba je hitom. A&A raz budú veľkí, pretože jednoducho zobrali vážne to Freddyho „Show Must Go On“.Juraj Hoppan
27.07.2011 14:40
Počúvaj ma sem: Babe Rainbow - Greed (feat. Yung Clova of G-Side)
Juraj Hoppan
14.07.2011 17:47
Počúvaj ma sem: Holy Other - Touch
Juraj Hoppan
27.04.2011 13:15
Počúvaj ma sem: Matthewdavid - Like You Mean It
Juraj Hoppan
archív >>
Pridať komentár