Baths – Cerulean

Anticon 07/2010

Rovnako, ako samotný názov albumu označujúci výrazné odtiene modrej, počítajúc s tmavomodrou, modrou ako obloha, svetlomodrou a azúrovo modrou, podobne aj jeho obsah je jednosmerne zameraný. Totiž, všetko na tomto albume je skvelé a čím ďalej, tým skvelejšie.

Faktom pravdepodobne úplne najzarážajúcejším je pomer zjavného hudobného nadhľadu a veku autora. Will Wiesenfeld, lebo práve tak sa človek stojaci za projektom Baths volá, má len dvadsaťjeden rokov a už svojou prvotinou Cerulean stihol rozvíriť americkú nezávislú scénu západného pobrežia až tak, že po ňom siahli ľudia z anticonu. Z ich pohľadu je to ďalší diel do mozaiky čoraz viac sa vzďaľujúcej od pôvodnej hip-hopovej predstavy, pre Willa je to splnený sen.

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/baths.jpg

Cerulean je o nálade a schopnosti vystavať ju tak, že aj napriek jej minimálnej premenlivosti počas celého albumu nedochádza k jej degradácii. Skladby, pričom každá nesie svojský príbeh zo života mladého génia, sú postavené na neprehliadnuteľnom beate, ktorý nemožno nazvať inak ako chill-outový. Pozadia plné šumov okolitého prostredia, samplovaných a predprogramovaných častí, sú dopĺňané tenkým neprešúchaným hlasom a čo je úplne najdôležitejšie, za všetkým sa nachádzajú krásne pesničky. Čistota nápadov je v prvých chvíľach cítiť hlavne zo štvrtej nazvanej nečakane jednoducho <3 či desiatej Indoorsy. Tá asi najlepšie definuje spôsob, akým dokáže Baths zo známej, takmer vianočnej melódie spraviť jednu zo svojich trademarkových skladieb.

Zdanlivá jednotvárnosť používaných nápadov je paradoxne základom veľkého prísľubu do budúcnosti, lebo v momente, ako sa Will čo len trochu odváži posunúť ďalej ľubovoľným smerom – verím, že je to otázka už ďalšieho albumu - bude jeho prirodzené pesničkárstvo nadobúdať nepredstaviteľných rozmerov, z čoho ja osobne slintám už teraz.

Miroslav Ondřejíček

Späť