Beck – Modern Guilt

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/beck.jpeg

XL Recordings 07/2008

Tak na rovinu. Kto patrí do trojice najlepších frajerov alternatívneho rocku v súčasnosti? Bez nejakej ťažšej úvahy vám musí vyjsť, že sú to Jack White, Beck a Josh Homme. (Pozn.: Hovorí sa o pripravovanej spolupráci J. Whitea a Becka na spoločnom projekte. Viete si to predstaviť?). Ďalšia vec: Viete kto je Danger Mouse? Áno, máte pravdu, je to ten úchyl, ktorý tvorí polovicu Gnarls Barkley, ten, ktorý produkoval The Black Keys, The Shortwave Set, The Rapture, ktorý dokázal „smashovať“ hip hop s Beatles a spraviť z toho trhák pre Jay-Z. Tá osôbka, ktorá poistila Damona Albarna projektom Gorrilaz a Damon nemusel ísť do šrotu. Už vám je asi jasné, prečo som sa o „Nebezpečnej Myši“ rozpísal. Beck a Danger Mouse spojili sily a skúšajú na nás uvaliť „modernú vinu“.

Nerozčuľuje vás, že niektorí ľudia sú vo svojej brandži neomylní? Takým prípadom je práve Beck. U neho máme istotu, že nás nezahádže hnojivom a ľahkými fabrikátmi. Aj tento krát sa trafil do čierneho a je to opäť starý dobrý, rovnaký a iný Beck. Po veľmi vydarenom a elektronikou poznačenom The Information, dostal opäť prírodno pesničkové chute. A samozrejme opäť je to o psychedélií. Jeden z dôvodov prečo Becka nikdy neprestaneme mať radi a paradoxne dôvod, prečo ho iní nikdy nebudú môcť počúvať. A vadí mu to? tl_files/clanky/obrazky/recenzie/beck1.jpg

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/beck1.jpg

Ďĺžka albumu ledva prekračuje pol hodinu a ide sa na istotu s krédom kvality nad kvantitou. Desať trackov vás dokáže zabaviť tak, že vás prekvapí, ako rýchlo dokáže 33 minút uplynúť. Danger Mouse vyvaroval Becka komplikovaných aranžérskych motívov a základ tvoria priamočiare zapamätateľné pesničky. Produkcia je už druhá vec. V pozadí s Beckovým pesničkárstvom idú často ruka v ruke elektronické podmazy, doprovody, doslova až zvukové prekvapenia a človek naberá pocit, že tieto veci museli byť odjakživa neoddeliteľnou súčasťou songwritingu. Beck spieva väčšinou flegmaticky, až sa občas sami seba pýtate, či ho to vôbec baví.

A poďme k jadru veci. Skladbu Walls za účasti Cat Power môžeme s kľudným spojením kategorizovať do roztomilo príťažlivej psychedélie. Nezvyčajné to spojenie. A ako vôbec môže niekto spojiť prvky jungles folkom, tak ako je tomu v tracku Replica?

Beck sa hrá, smeje sa vám, prekvapuje. V tracku Modern Guilt sa znenazdajky objavia klávesy Danger Mousa, no hneď na to aj zmiznú. Je to však vložka, ktorú si naozaj zapamätáte. Záver skladby je ľahučký a vznešený. Surovosť Soul of a Man, či priamočiarosť Gamma Ray stavajú tieto skladby do pozície reprezentatívnych vzoriek gitarovej alternatívy.

Beck je veľký hudobník, snáď až s nevyčerpateľným potenciálom. Je to osobnosť, ktorá ovplyvňuje, posúva hranice, diktuje akým smerom sa hudba bude uberať. Modern Guilt nie je čo vytknúť a najlepšie je, že nie je jednoduchý, takže aj po viacerých vypočutiach objavujete nové veci. A to sa v dnešnej dobe cení.

tbonot

Späť