Dámy a páni, Dan Deacon je späť! Dobre si spomínate, to je ten americký novátor. Masívne popolníky na očiach, lebka takmer holá. No keď začne stláčať, klikať, mačkať a točiť gombíkmi, mnohým padá sánka. Tento chlap je totiž živým dôkazom toho, že nové horizonty sa dajú objavovať VŽDY.

 

Sú to presne dva roky, čo hudobný svet zažil jazdu v podobe Deaconovho debutu Spiderman of the Rings. V skladbe výstižne nazvanej Woody Woodpecker napríklad nasamploval chytľavý smiech ďatľa z rozprávky, ktorá sa dala vidieť aj u nás. Bol to jeden z najvtipnejších momentov albumu, ktorý vynikal svojim nadhľadom a chuťou experimentovať. 

 

V načatom trende pokračuje tento geek aj na novinke Bromst. Je zrejmé, že znovu máme dočinenia skôr s majstrom zvuku ako s hudobníkom v klasickom slova zmysle. Tentokrát nám na rozdiel od pomerne prístupného debutu ponúka komplexnejší zvukový svet. Dokonca doň prizval aj živé nástroje, ktoré šikovne stierajú hranice medzi akustickým a elektronickým. Nedá mi nespomenúť (krásny zvrat) programovateľné piano hrajúce za pomoci motorčekov v ňom, hrajúce teda v podstate samo.

 

Bromst je lahôdka nielen pre všetkých fanúšikov elektronického pop experimentátorstva. Je to jeden z neopočúvateľných albumov, jeho hudobné vrstvy a nápady sa dajú rátať na tony. A že netliacham len tak do vetra, hľa, prvý singel, 8-minútový Snookered je viac než vhodným príkladom. Začína cinkaním ako z dokumentu o súčasnej architektúre a postupne primiešava ďalšie zvuky a vokály až do lahodného výsledku.

 

Na záver len malé upozornenie. Napriek všetkým chválam treba povedať, že experimentálny pop s presahom do noise nemusí sedieť každému. Babky by sa mohli tváriť kyslo.

 

Počúvaj tuna: Dan Deacon - Snookered