Dosh - Tommy

Anticon 04/2010

Martin Dosh nie je hocijaký multiinštrumentalista. Okrem toho, že dokáže správne rozozvučiť väčšinu toho, čo niekedy niekto zamýšľal ako hudobný nástroj, zvláda vďaka elektronickým pomocníkom aj samplovať, slučkovať a vrstviť všetko, čo sám zahrá. Samozrejme, že v režime online.

Vyštudovaný jazzový bubeník ani nezakopne o popové motívy. Nie že by tak nerobil na niekoľkých prechádzajúcich albumoch, ale Tommy je plnokrvník. Pochmúrne experimenty plné prešpekulovane vystavaných štruktúr sú mätúce hneď na začiatku, zaujímavé po niekoľkých vypočutiach a pozoruhodné na záver. Zmes nástrojov, niektorých úmyselne zdvojených, ťaží väčšinou z inštrumentálneho prevedenia, ale tak ako už predtým, aj na Tommy sa nájdu dve odspievané skladby.

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/dosh_.jpg

Niekedy, keď sa v jednotlivých skladbách orientujem s pol sekundovou presnosťou, mám zrazu pocit, že to Dosh robí naschvál. Že zrazu začne dávať nad seba úplne nezlučiteľné veci, že zrazu je všetko mimo rytmu. V pomalších, zámerne minimalistickejších pasážach sa bez problémov vynárajú spomienky na Pyramid Song a Pulk/Pull Revolving Doors od Radiohead. Tommy je vlastne dosť lo-fi, ale niet divu, lebo celá tvorba Martina Dosha stále vzniká v pivnici jeho domu v americkom Minneapolis. Kde je na všetko úplne sám.

Ani jeden z albumov vydaných pod značkou Anticon za posledné dva roky nebol takým ťažkým počúvaním, akým je Dosh-ov piaty album Tommy, a čo je horšie, nebol taký ani jeden z tých jeho štyroch predchádzajúcich albumov.

Miroslav Ondřejíček

Späť