XL 10/2009

Postarší šedivý Afroameričan, niečo cez šesťdesiat, sedí si na verande a potí sa. Odkedy sa narodil na brehoch Mississippi sedí tu a brnká o dušu. Zachvíľu prídu Jackson a šesťprstý Jay. Spotia sa, zahrajú si Guthrieho, Hookera, ale aj tie vlastné, ktoré im pripomenú a tiež pomôžu zabudnúť na útrapy života na úbočiach veľkej vody. To je presne obraz, ktorý sa mi, drahý pán Perkins, zjaví pri prvých tónoch Vášho najnovšieho EP.  

Drahý pán Perkins, 

dovoľte mi na úvod krátku rekapituláciu. Už od roku 1973, keď ste sa narodili Vášmu slávnemu otcovi Anthonymu (tomu, čo hral vraha v Hitchcockovom Psychu) a Vašej o niečo menej slávnej matke, inklinovala Vaša maličkosť k hudbe. Pomenovaná po “tom” Elvisovi, bola Vaša francúzsko-taliansko-švajčiarsko-židovská osobnosť odmalička vedená k umeniu. Najprv ste chytili do ruky saxofón, neskôr klasickú gitaru. Pôsobili ste v niekoľkých bandoch, nabrali skúsenosti, prežili ste si viac než dosť svojich osobných katastrôf na to, aby ste ich v dvetisícsiedmom všetky zúročili na debutovom albume Ash Wednesday. A poď ho rovno pod XL Recordings!  

Blues, ale aj tradičný americký folk a singer-songwriter status, pán Perkins, chtiac-nechtiac vymedzujú Vaše stále rozkvitajúce dielo. Patina a retro nádych Vášho EP nie sú samoúčelným východiskom z tuctovosti, ale pôdou, tou špinavou pôdou amerického juhu, ktorá najlepšie sadne Vášmu autorskému rukopisu. Hudbe i textom - pôvodne básniam. To, ale iste, pán Perkins dobre viete aj sám.

Titulná Doomsday, pôvodne vydaná na rovnomennom albume v roku 2008, dostala nový šat – a páči sa mi. Páči sa mi aj to, že sa tu nájde tradicional v podobe Gypsy Davy. Najživším kúsokom, ak mi dovolíte vybrať jeden, drahý Perkins, je pieseň s veľavravným názvom Stop Drop and Rock And Roll. Slabšie miesto sa mi hľadá len ťažko. Ak nejaké nájdete sám, dajte vedieť.

 

Srdečne

Váš …