Sergent House, 04/2010  

 

Žiadne špeciálne nástrojové obsadenie, Fang Island sú o troch gitarách, base a bicích, a aj napriek tejto obyčajnosti prinášajú do hudby humor. Stále si nie som istá tým, či to, čo hrajú, myslia úplne vážne. Už len preto, že v roku 2010 bez hanby vykradli heavy metalové a klasické prog-rockové riffy a pridali k nim feeling zvučiek z televíznych seriálov prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. A do toho tie ich bizar videoklipy...

Eponymný album má vyše polhodiny a obsahuje 10 trackov, ktoré sú až na drobné výnimky v podstate inštrumentálne. Jednoduché a priamočiare melódie, silné intrá a mohutné sóla. Hľadám vhodné slovo, ako to celé opísať, no napadá ma len, že tento album má fakt robustný zvuk. Nič nové, opäť raz ide o recykláciu materiálov z 80’s, tentokrát ale žiadny shoegaze ani dream pop. Len čistá gitarová energia. Plus bubeník búchajúci ako o život a veľmi prispôsobivý basgitarista. No veď čo iné mu už ostáva.  

Celkom prekvapivý je nulový dôraz na texty (až na drobné výnimky, song Treeton), aj keď vokál sa používa bohato. Ako ďalší nástroj. Samé oooo a úúúú, aaaa a jééé, navrstvené na seba pripomína ľudové motívy a dodáva chorálny feeling, ktorý je ešte v niektorých skladbách (Dream od Dreams, Life Coach, Dorian) podfarbený zvukom elektrického organu.  

 

Veľmi rada by som si tento indie Tublatanka revival pozrela naživo, no v najbližšej dobe sa Európe vyhýbajú. Tiež by som bola rada, ak by urobili soundtrack k nejakej počítačovej hre. Úplne najradšej by som ale bola, ak by urobili muzikál na motívy nejakého komiksu. Nieže by to chystali, ale sú tak freaky že by som to od nich čakala a prijala bez námietok.

 

Tento album nemení životy... ale určite nenudí.