Emd Int'l 07/2008

 

V čase, keď sa leto láme na jeseň a na Slovensku sa div nie vyťahujú zimné bundy, je v Londýne 20 stupňov a debut kapely Late Of The Pier už viac ako mesiac mizne z pultov predajní. Pozrime sa teda na jeden z aktuálnych britských hypov trochu bližšie.

 

Ak čakáte, že hudba, akú chalani z Late Of The Pier robia, musí pochádzať z nejakého veľkého a kultúrneho mesta, musíme vám distingvovane oznámiť: „e-e“. Táto štvorica má svoje korene zapustené v Castle Donington, v dedine so sotva siedmimi tisícmi krkmi, hydinu nevynímajúc. V škole nás však učili nemať predsudky a zistili sme, že celý svet je aj tak len jedna globálna dedina, takže nech si chlapci pochádzajú trebárs aj zo Spišského Podhradia. Nezáleží na tom. 

Na čom však záleží, je ich debut. Prísne povedané, tento album neprináša nič nové. Rozmenené na drobné, tento album je niečo nové. Bola tu vlna gitaroviek, doznieva (dúfajme) vlna 80´s, chytľavo vystavané pesničky tu boli vždy. Ale tak, ako je tomu na Fantasy Black Channel, to máme šancu počuť po prvý krát. Nie je problémom počuť skladbu približne vo výstavbe: prvý motív, druhý motív, spev, čokoľvek-z-predchádzajúceho-namixované-v-akomkoľvek-spracovaní-a-kombinácií, korunované na predchádzajúcom úplne nezávislým záverom. Hlavou môžu preblesknúť akékoľvek mená z gitarovej, či tanečnej scény. No povedzme si úprimne, bolo by skôr čudné, keby sa nič také nedialo. Pre súťaživých mám ale inú úlohu. Aký starý slovenský šláger vám pripomína začiatok skladby Random Firl? 

 

Po Random Firl hneď nasleduje moja obľúbená Whitesneak. Do guľometnej kombinácie spája ráznu priamočiarosť gitár s chytľavosťou synťákových melódií. Alebo v tomto prípade opačne? Skladbu Focker, svojím podivným refrénom a mierne absurdnými nápadmi ašpirujúcu na titul „ideálny reprezentant albumu“, zase vystrieda slabá The Enemy Are The Future. A tak ďalej...

 

Čo sme tu dnes teda mali? Kapelu miešajúcu známe prvky do veľmi osviežujúceho a zábavného koktejlu. Na Slovensku sa bude stále považovať za obskúrnu hudbu pre pár „alternatívnych“ a v rodnej Británii budú znova všetky (áno, aj tie mainstreamové) média pokračovať v recenzovaní koncertov novej hviezdy. Či zapadne prachom je teraz bezpredmetné. Však žijeme pre tento okamih, nie? A v tomto okamihu nás Late Of The Pier bavia. A to nie je málo.