Deadred/Starcastic/Wegart 12/2008
 
Keď v novembri 2004 vyšiel dlhohrajúci debut slovenského ambientno elektronicko nujazzového projektu Abuse, bola to pre našu maličkú alternatívnu scénu taká menšia facka. Album The Great Outdoors vydaný na vtedy začínajúcom, dnes etablovanom domácom labeli Deadred svojou dokonalou žánrovou fúziou otvoril dvere do vtedy podobne naladeného zahraničného priestoru.
 
Trochu scestne sa hovorilo o Slovenskom Amon Tobinovi. Za Abuse sme sa jednoducho nemuseli hanbiť a mohli sme sa s ním hrdiť aj za hranicami. Či už išlo o Londýn alebo Prahu. Po koncertoch prišla pauza, moje občasné oprašovanie debutu a dlhé očakávanie nového kúsku umenia splošteného na tej lesklej plastikovej vecičke.
 
Musím takto spakruky povedať, že nový Abuse, respektíve nový The Autumnist splnil zrejme nie len moje očakávania. Veď Vlado Ďurajka je perfekcionista, ktorý by do sveta nikdy nepustil niečo, s čím nie je na sto percent spokojný. Nasvedčuje tomu aj čas, ktorý sme si museli na nový album počkať. 
 
Bohatosť kompozícií a pre tento projekt typická nadžánrovosť, môže spočiatku vnucovať dojem prílišnej komplikovanosti. Ten sa však stratí s ďalším vypočutím. Zdanlivá neuchopiteľnosť sa pomaly mení na nepostrádateľné elementy, vďaka ktorým sa od albumu najbližšie dni neodtrhnete. Po tejto stránke je v ňom totiž toľko, že vás jeho posluch bude baviť aj dva týždne bez prestávky, tak ako mňa, človeka ktorý je natoľko lenivý, že si už dva týždne nedokáže vymeniť obsah minidiscu. Nevadí, veď zákerná zima, upršané nočné ulice, prázdne autobusy a mokrá vozovka sú dokonalými kulisami pre The Autumnist.
Nepotrebujete k nemu špecifickú náladu, The Autumnist vás do nej dostane sám. A aj keď majú skladby temný nádych, nepôsobia tak pochmúrne, ako väčšina tých z The Great Outdoors. Čiernou ovcou je v tomto prípade The Shore, jediná spievaná skladba. Text odfrázovaný rezignovane odmietavým hlasom Tracy Miller, z nej robí pôsobivý, no nepríjemný soundtrack pre osamelé kráčanie pod blikajúcimi nočnými lampami. No dobre, nie je až taký Hollywoodsky, ako moj opis. Film noir si však k tejto hudbe môžete vymýšlať bez problémov.
Každá skladba zanecháva svoj špecifický pocit. Klávesy, bicie, basa, turntables, programming tu majú príliš veľa prívlastkov, sú živšie než na debute a ja nechcem a nebudem vyberať jeden, dva reprezentatívne. 
 
Úvodná, z koncertov dlhšie známa March Of The Leaves vás pomaličky stiahne do urbánnych scenérií z coveru albumu. Stojíte na zastávke a hráte na imaginárne klávesy. S Velvet Incident sa spustí dážď a nepríjemný vietor šľahajúci do tváre. Popri vás sa ustavične ponáhľajú autá. Keď konečne príde takmer prázdny autobus, začínajú prvé tóny vynikajúcej Hotel. Intenzívny pocit anonymity z nej plynúci je rovnaký, ako pohľady vašich spolucestujúcich sediacich pod zarosenými oknami. Ak chcete, nájde sa aj kúsok optimizmu (The Novelist)...

The Autumnist je odlišný, aktuálny a áno samozrejme aj zábavný. Trochu epický, no bez zbytočného pátosu.
 
Dalo by sa ešte polemizovať o tom či si Abuse, pardón The Autumnist zachovali svoj charakteristický zvuk, ktorým sa pod svoje dielo podpisovali už od debutového Sleepfields EP. Ťažko povedať. Radšej sa však zmeniť k lepšiemu, či inému, než ostať nudne rovnaký, ale so svojim zvukom.
 

Promo CD poskytla distribučná spoločnosť Wegart. Kúpiť The Autumnist.