The Whitest Boy Alive – Rules

Bubbles (Groove Attack) 02/2009

Umelecké pravidlá sú na to, aby sa porušovali, obchádzali.

Dávid: „Toto tam daj veď! S tým môžeš začať. Chápeš, akože filozofický úvod. To je dobré! Alebo daj to, že v lepšom prípade žiadne neexistujú.“

Michal: „Kto neexistuje?“

Dávid: „Pravidlá veď.“

Michal: „Aha, no ja som si vždy myslel, že nejaké musia byť, aby akože bolo čo porušovať. He?“

Dávid: „…tak teraz neviem. Tak… to zatiaľ vynechaj a daj tam len toto.“

Napriek tomu Erlend Øye vo svojej i tak pozoruhodnej tvobe nikdy nebol revolučným v zmysle nejakého výrazného narúšania konvencíi. Za všetko hovorí názov a v prvom rade zasnený indie folk jeho domovského projektu Kings Of Convenience a tiež podobná bohatá jednodnuchosť a minimalizmus akým oplýva aj debutový album The Whitest Boy Alive, Dreams.

Michal: „Inde folk? To čo je? A ako može byť jednoduchosť bohatá?“

Dávid: „Indie! Bože…Šak akože alternatívna veď... iba indie teraz dávam.“

Michal: „Jáááj. No mne včera zas kamarát – Andrej - vravel, že on už teraz počúva len post pank. Akože po panku čo bolo...“

***

Michal: „Nájdi dáke bio...daj vikipédiu.“

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/the whitest boy alive_rules.jpg

The Whitest Boy Alive vznikli ako duo spadajúce pod dance electro. Keď programované bicie a klávesy začali nudiť, zakladajúci členovia Erlend a Marcin sa rozhodli pribrať ďalších dvoch členov, ktorí samozrejme, ako správny Berlínčania vyrastali na nemeckom techne, house a Detroitskej scéne. Nečudo, že o ich debute ste sa potom mohli dočítať, ako o house hranom na gitarách.

Osobne by som síce dal radšej prednosť termínu minimalistický pop s prvkami funku.

Dávid: „Tebe už j3b3? Šak tam má byť “y“. Šak sú dvaja...“

Michal: „Čo si nervózny, ja som to nepísal, choď si zapáliť. Šak potom to opravím…alebo možem j3b47 Štúra vieš kam!“

Dávid: …

Dávid: „Hoď tam radšej link namiesto tych drístov o žánroch. Koho hento zaujíma?“

Michal: „Áno mami.“

Dávid: „Ok, kľud hej!? Čo teraz? Dnes to musíme poslať starému.“

Michal: „…nejaký výklad, teda…noo… že o čom to je, chápeš. Akože

interpretácia.“

Dávid: „…ok, ale hoď tam nejaký citát. To bude akože pôsobiť dôveryhodnejšie.

Dreams bol naozaj ako sen, aj keď nie snový. Sen, filter túžob a očakávaní a obáv zároveň. S nepokojnými textami, ale v kontrapunkte s o to vľúdnejšími melódiami.

Keďže všetkého veľa škodí, najnovší tématický koncept možno brať ako facku od reality. Nahrávanie Rules (album je nahratý na jeden šup naživo) sa nieslo v trochu netradičných medziach pretože, ako hovorí sám Whitest Boss: Ak dnes chcete nahrať špecifický album, musíte si stanoviť isté limity, možnosti sú totiž prakticky nekonečné a to môže byť nebezpečné.

Dávid: „Nácek!“

Michal: „Počúval si to vôbec? Ešte nejaké špekulácie tam treba. Akože, nech to nepôsobí tak jednoznačne.“

David: „Idem gúglovať.“

Michal: „Gúgliť?“

David: „Hehe nie, gúgľovať je spisovne. To máš ako vopcháčik...

Aha, toto bude tiež odtiaľ.“

Len či sa The Whitest Boy Alive neobmedzili až príliš. Oproti debutovému Dreams je o tri roky starší nasledovník o niečo pomalší, aj keď pôvodne sa sľuboval oveľa tanečnejší album. Škoda, keďže najlepšie z Rules sú práve tie rýchlejšie, respektíve melodickejšie kúsky sústredené niekde v centre albumu.

Pribudlo repetitívnosti, ubudlo zaujímavejších prechodov, pribudlo melanchólie, ubudlo…

Dávid: „Čo…?“

Michal: „Čo čo?“

George: „Ukáž vaculík!“

Michal: „Čo???

Hmm, ale inak neviem. Dokončíme potom...“

Žiadnu pesničku nezaťažuje zbytočná zvuková preprodukovanosť, keďže Rules bol od začiatku mienený, ako album určený predovšetkým na živé hranie.

Michal: „ … záver nič?“

Dávid: „Načo…aký? Šak…šak tam je...“

Michal: „To si akože myslíš, že si teraz nejaký umelec, keď napíšeš takúto pseudorecenziu bez záveru? Porušuješ pravidlá jak ten Oje? Šak z toho ani neviem, či si to mám stiahnúť alebo čo!“

Dávid: „N3p1ču7 hej! Aj tak sme to cele skopčili z exitu.“

Michal: „N3p1ču7 furt d0p1č1 už! Kto to akože bude čítať!?“

...a takto pred rokom: The Whitest Boy Alive @ Fluc (Fotoreport)

george michal david

Späť