Xl 01/2008 

 

V dnešnej dobe je preraziť čoraz jednoduchšie. Ak máte čo ponúknuť, ľudia si vás nájdu takpovediac sami. Takto nejako sa začal aj príbeh mladých Vampire Weekend. Kapela vznikla sotva pred dvoma rokmi, no nespočetné množstvo hudobných blogov sa postaralo o ich rýchlu popularizáciu. Najskôr sa objavili na istom blogu venovanom africkej hudbe a neskôr sa to už rozvíjalo akosi samo. Mimochodom, ten ´africký´ blog nie je žiadna podivná náhoda. Napriek tomu, že chalani z Vampire Weekend sú z New Yorku (stretli sa na Kolumbijskej univerzite), výrazne čerpajú práve z afro popu. 

  

Už ich prvý singel Mansard Roof zaznamenal zvýšený záujem. Ľudí dostal hlavne svojou živosťou a prostou, no nie sprostou jednoduchosťou. Ďalší song A-Punk bol možno ešte lepší, minimálne patrí k mojim najmilším. Ťažko tu určiť hranice medzi punkom, popom, či ska. Tak či onak, ich esencie vytvárajú veľmi uvoľňujúcu skladbu. To je vlastne aj najcharakteristickejší znak tejto novej vychádzajúcej hviezdy – ľahko znejúce, prirodzené skladby. Nech už čerpajú z akýchkoľvek zdrojov, na priestore sotva presahujúcom tridsať minút z nich mixujú koktail, ktorý budete chcieť ochutnávať znova a znova.

 

To, že kapela svoje pôsobenie berie pomerne s nadhľadom dokazuje ich pôvodný manifest „systematicky vykoreniť akúkoľvek spojitosť s rockom“. Jedna zo zásad napríklad hlásala: „žiadny trip-hop, žiadny post-punk“. „Joy Division som objavil len pred troma mesiacmi,“ smial sa bubeník Chris Tomson v jednom z rozhovorov. Ešte viac svetla do pochopenia ich hudobných vplyvov a názorov vnáša klávesák Rostam: „Vždy nás najviac bavili popové africké pesničky. Nie tradičná hudba, nechceli sme znieť ´kmeňovo´.“

 

I keď debut Vampire Weekend vyšiel len nedávno, zo všetkých možných zdrojov sa už vynárajú pozitívne ohlasy. Jeden z nich – Pitchfork – dokonca hovorí, že máme do činenia s jednou z najosviežujúcejších indie nahrávok posledných rokov. Možno trochu odvážne tvrdenie, no v jednom sa zhodneme. Tento debut treba počuť.