Villagers - Becoming a Jackal

Domino Records, 05/2010

Conor J. O’Brien je pozoruhodný chalan. Okrem toho, že vyzerá ako Conor Oberst (Bright Eyes) v časoch, keď ešte nebol úplne prepitý, uhm, teda zomletý životom hudobníka, tak je aj singer-songwriterom, ktorý, ktovie prečo, nevystupuje pod svojím vlastným menom. Hoci názov Villagers evokuje tlupu vidiečanov v štýle Rednex alebo aspoň viacčlennú kapelu, v skutočnosti ide o one-man band. O’Brien si všetky songy na debut Becoming a Jackal sám napísal, nahral a aby toho nebolo málo, tak si to celé aj produkoval.

Poviete si: ďalší z pesničkárov, ktorí vychádzajú z tradície starších generácií... Mohol by splynúť s davom ostatných, menej originálnych, pretože tento žáner je vychytený a povedzme si to na rovinu, hudbu skladá kde kto, stratiť sa dá ľahko. Tu predsa len ide o trochu inú záležitosť, inak by ho asi nevydávali Domino Records. Label, ktorý nikdy nebol na prachy, ale vždy mal dobrý vkus - podotýkam, že Arctic Monkeys si stiahli do stajne ešte v dobách, keď boli sheffieldskí chlapci iba „tou kapelou z myspace“.

tl_files/clanky/obrazky/recenzie/villagers.jpg

O’Brien je Ír ako repa. No nepredstavujte si hneď uslzeného Damiena Ricea, gýč sa dnes nekoná. Z ostrovného naturelu mu ostáva to tajomné, a to nehovorím len o poetickej textárskej stránke (I was a dreamer / Staring at windows / Out onto the main street / Cos that’s where the dream goes v titulnej Becoming a Jackal). Impozantná otváračka I Saw the Dead pretkaná klavírnymi i sláčikovými pasážami, sa hudobne vymedzuje oproti zvyšku albumu, ktorý je ďalej skôr jednoduchší, čo v tomto prípade netreba nutne brať ako pejoratívum.

Na rozdiel od Obersta, ktorý v hudbe jasne vyjadruje sympatie a antipatie podľa toho, kto je aktuálnym americkým prezidentom, O’Brien nikoho neobviňuje ani nesúdi. Hrá si svoje hymnické skladby (Meaning of Ritual, To Be Counted Among Men), ale aj zvyčajné gitarovky (That Day, The Pact), nevyprchajúce tak rýchlo, ako tvorba iných interpretov. Dôkazom, že si tohto ďalšieho zdanlivého lúzra s gitarou treba vypočuť, by mohol byť aj fakt, že sa mu mesiac po vydaní albumu podarilo vystúpiť na Park Stage na ostatnom Glastonbury.

Vlaďa Mikušová

Späť