tl_files/clanky/obrazky/recenzie/when_saints_go_machine_ten_makes_a_face.jpgEMI 05/2009

Platí to aj pre hudbu. Žijeme v (príliš) rýchlej dobe, ktorá prirodzene podlieha mnohým zmenám. Tie si vynucujú rovnako rýchle riešenia, až má človek občas pocit, že jediná vec, ktorá “zotrvá“ je odpad, gýč. Našťastie existujú kapely ako When Saints Go Machine, ktoré vás spoľahlivo presvedčia o opaku. Kapely, ktoré kašlú na klišé, aj keď sú podpísané pod veľkým vydavateľstvom.

Múdry to muž, gitarista a vokalista amerických Grizzly Bear Ed Droste sa nedávno v interview pre Pitchfork vyjadril, že najlepšie na tých tonách novej hudby, ktorá vychádza je skutočnosť, že veľa a práve tie najlepšie veci, sú často veľmi ťažko žánrovo zaraditeľné. Štyria talentovaní Dáni z Kodane sú presne tento prípad, a tak potvrdzujú otrepanú formulku, podľa ktorej sa protiklady priťahujú. 
Nie tak dávno, v roku 2007 inšpirovaní menami ako Matthew Herbert, White Noise, Moloko, Morrissey, Beach Boys (nerobiť si prosím žiadne závery) začali skladať zvláštnu to fúziu, povedzme alternatívu k súčasnému alternatívnemu synth-popu.
tl_files/clanky/obrazky/recenzie/when_saints_go_machine.jpgObčas deväťdesiatkové synthy, klubové ingrediencie od noisu cez techno, gitary len na ozdobu, veľa - veľa perkusií, bicie občas evokujúce Yeasayer a dominantný mužský vokál, ktorý nutne pripomenie Tóna. Tam, kde je potrebné klávesy vytvárajú prevzdušnené spacey plochy, inokedy poskytujú melodický drive celému tracku. Nehľadajte žiadny postupne prchajúci french sound. Veľa kapiel dnes nasilu korení elektronikou, paradoxne preto, aby nezneli tuctovo. Saints sú inde. Príkladom budiž občasné, úsporné hrátky so zefektovaným vokálom, ktoré nemusia nahustiť do každej skladby len preto, že sa naučili hrať s novou hračkou.
 
Dnes sa kde-kto hlási pod alternatívu. Saints ňou však skutočne sú. Znejú inak ako 90 a možno viac percent práve vychádzajúcej hudby. 
Debutový album Ten Makes a Face, ktorý im mimochodom pomáhal mixovať Christoffer Berg podpísaný pod ďalší severský klenot Fever Ray, ponúka kolekciu desiatich skladieb, ktoré sa pohybujú v rôznych, len nie veselých náladách. Saints vás zamestnajú, fungujú ako najlepšie antidepresívum.

Vrátim sa ešte k tomu Grizzlymu. „Internet so sebou prináša mnoho výhod. Treba si však dať pozor. Kedysi si človek vzťah k albumom budoval dlho a dal šancu aj na prvý pohľad slabším pesničkám, z ktorých potom často vyrástli tie najtrvácnejšie. Kúpili ste si album a ten vám musel stačiť na mesiac.“ K Ten Makes A Face sa treba stavať podobne. Neskipujte, nedeletujte. Titul albumu napovedá prečo a zaručím vám, že Saints sa vám za to odmenia.
 



yuri Hoppan

Späť

Pridať komentár

Komentár vložil y | 25.07.2009
pre mna urcite
Komentár vložil feferoon | 22.07.2009
objav leta...teda tejto polky leta!
*
*
Prosím spočítajte 7 a 9.*
21.07.2010 12:50


yuri Hoppan
18.07.2010 19:52


yuri Hoppan
14.07.2010 00:48


yuri Hoppan


archív >>

Texte alternatif