Anticon 10/2009 

Keď sa Yoni Wolf s bratom Josiahom a Dougom McDiarmidim, čoby základ indie-hopového zoskupenia Why?, zavreli naposledy do nahrávacieho štúdia Third Ear v americkom Minneapolis, navyše posilnení o dvojicu Andrew Broder a Mark Erickson, inak pôsobiacu vo vlastnej kapele Fog, udiali sa dve veľmi podstatné veci. Tou prvou bol v roku 2008 vydaný výborný album Alopecia a druhou dnes vydaný Eskimo Snow.

Táto kategória albumov, dva nahrané na jeden krát vydané nezávislo od seba, sa často zvykne zvrhnúť skôr do pomedzia dvoch až príliš závislých, hoci vydaných so značným časovým odstupom. Napriek všetkej snahe interpreta prezentovať nahrávky oddelene, skôr či neskôr príde na to, že sú spájané do jedného celku, lebo hudobná prepojenosť inak ani nedovolí. Je to ako môcť povedať Kid A a Amnesiac na jeden nádych a rozhodne nemôcť povedať Alopecia a Eskimo Snow podobnou metódou, keďže všetky tie reči o oddelenosti oboch diel sú v prípade Why? postavené na realite a s marketingovou prezentáciou nemajú vôbec nič spoločné.

Alopecia bol minimalistický album plný temných spodkov, spravený bez jedinej zákruty, rútiaci sa od začiatku priamo do konca. Yoni bol v hlase naliehavý a ak sa niekomu podarilo dostať aj k demo verzii celého albumu, veľmi dobre vie, že pocit akoby Yoni hovoril priamo k tebe, je tým najdôležitejším, čo rok a pol starý album s odstupom času priniesol. V tomto momente je až poburujúce, ak si uvedomíme, že desať skladieb z Eskimo Snow nemá z predchádzajúcou kolekciou nahranou vlastne v rámci jedného nahrávacieho cyklu vôbec nič spoločné. Teda okrem toho, že refrén skladby A Sky For Shoeing Horses Under, jedného zo singlov z albumu Alopecia, odznie v závere šiestej One Rose a aj to len tak „some kind“, ako to Yoni pomenoval.

Popri zjavnej zmene v celkovej stavbe skladieb, vystavanej v prípade Eskimo Snow skôr na komplikovanejších aranžmá, viac akoby akustickejších a viac aj čo do počtu hudobných nástrojov, je veľká zmena aj po textovej stránke. Yoni spieva o sebe, o svojich pocitoch, o svojom okolí a hneď v úvodnej These Hands dokonca o svojich rukách, ktoré sú také isté ako jeho otca, akurát menšie. Nasledujúca January Twenty Something začína krásnym zvukom zvonkohry, ale už o chvíľu sa pridajú bicie, gitara, klavír, fantastické vokály a Yoni vysvetľuje ako sa zas raz zaplietol s niekým s kým sa nemal. Čistá klasika. 

Poprosím fotiť bez blesku, znie v závere Even The Good Wood Gone a opäť to nie je nikto iný ako mladší Wolf, tentoraz v úlohe múmie vystavenej v múzeu. Samé trápenie. Nemá srdce, budí sa tuhý, šedý a po faraónovi, kvôli ktorému ho pochovali, ani stopy. Slohy ôsmej Berkeley By Hearseback zas nápadito pripomínajú Badly Drawn Boya v jeho osobnejších akustickejších polohách, naproti tomu medzihra pri vysokých vokáloch skôr intimitu Sigur Rós. Into The Shadows Of My Embrace má krásnu gradáciu v miestach kde by ste to nečakali a najlepšia na albume deviata This Blackest Purse, je výsledkom prizvania na začiatku spomínaného Andrewa Brodera z Fog, lebo iba dvojica Wolf / Broder napíše skladbu takto geniálnym spôsobom. Napokon žiadneho divu, lebo presne takto to robili aj na svojom spoločnom projekte Hymie's Basement.

 
Yoni Wolf je natoľko talentovaný, že každý projekt do ktorého sa zapojí, je len kvôli jeho prítomnosti automaticky o triedu lepší. Dôkazov je nespočetné množstvo, vlastne na samostatný článok. Keď však k prirodzenosti pridá ešte lásku s akou sa stará o Why? je isté, že výsledok bude minimálne tak dobrý ako Eskimo Snow, čo je iba o kúsok menej ako Alopecia.

  

Súvisiace články: Why? - Alopecia

Why? odohrajú koncert 25. apríla na pražskom SPERM FESTIVALE