Mute (GoodToGo) 02/2010

Nemôžem si pomôcť. Po niekoľkých vypočutiach druhého albumu tejto brooklynskej trojice a jeho porovnaní s dva roky starým a pomerne vydareným, aj keď v blogosfére trochu preceňovaným debutom All Hours Cymbals, sa provokatér v mojej hlave pýta: budeme si Odd Blood o pár mesiacov vôbec pamätať? Ťažko povedať.

Kapela sa v rozhovoroch oháňa frázami o tom, ako chcú, aby bol každý ich album celkom iný. Za akú cenu? Ubudlo rozvrstvených vokálov a bohatosti rytmickej sekcie. Tanečnejšie, popovejšie ladenie vytesňuje prístup povyšujúci All Hours Cymbals na vplyvného predchodcu dnes obľúbeného “zvuku Afriky“. Zvuku, ktorý si adaptovali mnohí nie len na poli klubovej, ale aj povedzme indie-gitarovej scény. Stačí sa len pozrieť na posledný singel Friendly Fires alebo aktuálny počin Vampire Weekend.

Inšpirácie Animal Collective počuť, aspoň na môj vkus, až príliš často. Zreteľný je príklon k jednoduchej melodike, čistejšiemu vokálu. Toto všetko by pri kvalitnej popovej oddychovke až tak nevadilo, niečo mi však pri pohľade späť hovorí, že Yeasayer majú na viac. Aj na Odd Blood sa nájde pár dôvodov veriť v ich potenciál. Úvodná skladba The Children, alebo skvelá singlovka Ambling Alp deklarujú môžnosť posunúť sa aj inde, ako do vôd lepšej predajnosti.

Vypočítavosť páchne najmä z tých rýchlejších, tanečnejších skladieb nasiaknutých trendy 90´s klubovým prístupom. O.N.E. alebo Love Me Girl pripomínajúca skôr Midnight Juggernauts sú síce pop jak prasa, lenže prasa maximálne tak dvojtýždňové.

Yeasayer by sa možno namiesto hľadania čerstvých “inšpirácií“ mohli snažiť modifikovať svoj pôvodný zvuk. Druhá možnosť je písať aj naďalej tak skvelé aranžmány pre Bat For Lashes. Ak by sa predsa len držali prvej alternatívy, možno by potom nebolo potrebné Odd Blood premazávať do podoby EP. 

Súvisiace články: Animal Collective - Merriweather Post Pavilion