Atlas Sound sa po dvoch rokoch znova prejavil. 29-ročný Bradford Cox, ktorý za týmto projektom stojí, sa vie dostatočne vyžmýkať zo svojich emócií na to, aby ich následne pretavil do hudby. A (možno) pridáva aj niečo navyše.

Tak trochu pesničkársky názov kapely She Keeps Bees môže evokovať napríklad: nežnú hanblivú romantičku vo flanelovej košeli, zblurované fotky jarnej záhrady plnej rozkvitnutých jabloní, poprípade asociovať Tori Amos. Chyba. Blues-rockové duo z New Yorku, ktoré je jeho nositeľom, pripomína všeličo, len nie toto. Aj na treťom albume Dig On.

Od momentu, kedy termín „nugaze“ dostal svoju exaktnú podobu, ubehli už nejaké tri roky. V apríli 2008 totiž vyšiel v poradí piaty album Anthonyho Gonzalesa, ktorý sa na hudobnej scéne schováva za meno M83. Saturdays = Youth vďaka svojej monumentálnosti, a snivej atmosfére posunul shoegazový zvuk míľovým krokom vpred. Na ďalší balíček skladieb od tohto francúzskeho talentu sme si museli počkať dlhých 36 mesiacov, ale aby sme príliš nefrfľali, nadelil nám ich trochu viac ako je zvykom. Album Hurry Up, We're Dreaming ponúka náhľad do Anthonyho snov vytlačených na dvoch diskoch.

Apparatove hudobné smerovanie sa s albumami citeľne a počuteľne vyvíjalo. The Devil´s Walk je tiež už niekde inde. Otázne je, či je krokom vpred, alebo len tak... do prázdna.

Meno Mária Slováková je na Slovensku známe predovšetkým v súvislosti s vizuálnym umením. Presnejšie, širšia verejnosť ju pozná hlavne ako autorku optimistických malieb na múroch trenčianskeho letiska počas festivalu Bažant Pohoda. Newyorská čítačka na počesť Gregoryho Corsa ju však inšpirovala aj k písaniu poézie, neskôr sa hovorené slovo rozhodla spájať s hudbou. Výsledkom je poetronické EP Speaking Of Words.

S pribúdajúcimi albumami sa hudobníci väčšinou snažia napredovať. Invencia môže a nemusí byť vítaná, a hlavne sa môže, ale aj vôbec nemusí podariť. Niektorým svedčí ostať si na svojom, žiadne progresívne zmeny nerobiť. Jeden príklad za všetkých: Fink.

Na plátne venovanom hudobno-nehudobným filmom sa v poslednej dobe podozrivo veľa neživých bytostí pokúša stať človekom. Alebo aspoň nadobudnúť prívlastok „ľudskejší“. Nedávno to boli dvaja roboti z filmu Electroma, nápadne podobní francúzskemu duu Daft Punk, ktorí majú tento počin na svedomí. Tentokrát sú ďalšími adeptmi hlavné postavy filmu z produkcie rešpektovaného hudobného festivalu Sónar. Volá sa Finisterrae a aj v tomto prípade ide o nekonvenčnú “road-movie“. Teda respektíve ide o to, čo z tohto žánru zostalo po útokoch ironickej, absurdno-surrealistickej formy.

Raj Haldar skrývajúci sa za názov Lushlife je po svojom treťom počine Plateau Vision konečne plne zadefinovateľný. Hip-hoper, rodený zabávač a multiinštrumentalista vzhľadom na svoj debut na druhom albume Cassette City nevídane vyzrel. Aktuálne EP je zbierkou toho, čo ostalo, alebo sa podarilo vytvoriť len tak niekde na turné. Presne zistím v rozhovore.