09.04.2009, Bratislava, Subclub

Príliš veľa -OH, vysoké dB, množstvo rovných beatov v hustom cigaretovom opare. Nikto nikoho nepočuje, všetci sú spotení, ale usmievajú sa. Niektorí sa nevedia vynadívať na svoj palec na pravej ruke, alebo ich chemikálie rôzneho druhu zmietajú v teatrálnych afektoch. 

Iní si proste po ďalšom šialene rýchlom týždni potrebujú vygumovať mozog stroboskopmi. Takých päť, šesť hodín v klube. Možno to poznáte. Dnešok je príliš intenzívny, zajtrajšok o to horší, alebo lepší. 

Jeremy Shaw a.k.a. Circlesquare nemohol prísť s aktuálnejšou témou pre svoj, tak trochu konceptuálny (nemám rád to slovo) album Songs About Dancing And Drugs. Názov hovorí za všetko, ale pozor, nesmiete zamieňať so slovíčkom “for“. Práve v tom je totiž jeho podstata.

Tento report bude skôr profilo-recenzio-reportom so štipkou znechutenia voči takzvanému alternatívnemu publiku.

Circlesquare som objavil asi pred mesiacom vďaka jednému spoľahlivému blogerovi. O to viac ma príjemne prekvapilo, keď som neskôr zistil, že v rámci svojho minitour vystúpi aj v Subclube. Každopádne, odvtedy som sa ho nevedel zbaviť. Počúval som ho. Potreboval som ho a to skôr z nejakého čudného návyku, nie kvôli tomu, že by som si ho nejako extra užíval. Lenže...

Jeremy Shaw skladá svoje temné - pozor nie depresívne, ale skôr creepy - kompozície tak trochu inak ako ostatní. Tak trochu dosť. 

Jeho pesničky sú pomerne ťažko definovateľné slovom a ironicky nesú v sebe štruktúry tanečnej hudby. Repetitívnosť a metronómia vychádzajúce z Shawovej záľuby v elektronike a v techne (žije predsa v Berlíne), však nikdy nevybuchnú do tak túžobne očakávaných vysokých Bpm. Zostávate neuspokojení, a tak si to púšťate až kým si tie výbuchy nezačnete vymýšľať sami, alebo kým s nadšením neakceptujete, že ste vlastne radi, že tam žiadne nie sú. Dnes tak zaužívané dynamické postupy prebraté z klubovej hudby a vložené do klasických popových foriem Shaw ignoruje, do popredia tlačí svoje texty a hlavne atmosféru.

Táto hudba je navyše silno obrazotvorná, takže za správneho osvetlenia má tendencie pohlcovať. Nečudo, Shaw sa okrem iného inšpiruje Lynchom a sám sa zaoberá vizuálnym umením, čo dokazujú jeho koncertné projekcie.

Konečne jedna vec, ktorú nie je možné pomenovať ako fúziu troch či štyroch žánrov. Circlesquare je proste Circlesquare. Aj preto je mi ľúto, že ho štvrtkový Subclub ocenil len veľmi tlmene, ak vôbec... Možno to bolo tým, že nastal sviatkový exodus, možno tým, že táto hudba je ťažšie oceniteľná live, pokiaľ ju nepoznáte z albumu. Možno jednoducho preto, že ľudia sú leniví naozaj počúvať. 

foto:boris filantrop