The Horrors, Viedeň (Szene, 13.11.2009)

 

V piatok trinásteho vraj zo strachu Churchill odmietal kamkoľvek cestovať, Napoleon nebojoval a Goethe radšej celý deň preležal v posteli. No, veď napokon, kto sa bojí, nech nejde do lesa. Ja sa však žiadneho lesa nebojím a preto som odvážne vycestovala do viedenskej Szene, kde som sa postavila medzi ostatných hororuchtivých a vyhrala koncert, ktorý bol miestami poriadnym bojom. Zo svojej garáže sa totiž na pavúčích nohách do Viedne doknísali britskí The Horrors.

 

Pätica, ktorej nejedna príslušníčka ženského pokolenia závidí stehná, bola lákadlom pre celkom veľké množstvo Slovákov, ja osobne som v predných radoch okrem slovenčiny zaregistrovala akurát tak češtinu. A oplatilo sa. Všetkým. Predkapela v podobe slovenských Talkshow bola prijatá viac-menej vlažne, aj keď musím priznať, že vlastne ani neviem, lebo to, čo prišlo potom, bolo ako prívalová vlna. Na vcelku úplne jednoduchú scénu vyšlo päť temných postáv a od úvodnej Mirror´s Image boli všade. Celá kapela možno miestami pôsobiaca až chladne, žiadne zbytočné výlevy medzi pesničkami, úplne evidentné je, že ich baví hrať to, čo hrajú, bez ohľadu na publikum; Faris  Badwan s vlasmi do polky tváre stojaci na odposluchu a hneď vrhajúci sa späť do bieleho svetla so slovami „I can´t control myself...“

 

S výnimkou jednej skladby odohrali celý album Primary Colours, navyše zaradili bonus Whole New Way z japonskej edície. Album Strange House bol zastúpený, čo bolo možno pre mnohých sklamaním, len v prídavku (Count In Fives, Sheena Is A Parasite, Gloves), v ktorom odznel aj Ghost Rider, prerábka amerických Suicide. 

Dolu pod pódiom sa strhol slušný bordel, ktorý bol však priamo úmerný tomu, čo sa dialo na ňom. Takto si asi predstavujem kultivovanú špinavosť, pochádzajúcu z upratanej garáže, kde nie je všetko v chvate nahádzané cez seba, ale má svoje miesto. Charizma sálajúca z tejto kapely je priamočiara, jednoducho sa do človeka nabúra a nepustí. Mňa drží ešte vždy. Ostatný piatok trinásteho si radím medzi najlepšie dni roku 2009, napriek všetkým poverám. Veď nás ani len tí viedenskí revízori nechytili.

Súvisiace články: The Horrors – Primary Colours

 

foto: Simone El Taifi

topfoto:beruch