...a v obchode mali Holy Fuck

tl_files/clanky/obrazky/fotoreporty/holy fuck/holyfucktop.JPG

Holy Fuck - Londýn (Rough Trade East, 23.08.2008)

Toto nie je veľmi typický report, skôr text vytrhnutý z môjho londýnskeho denníka. Ešte stále totiž nemám objasnené, ktorý z tých dvoch koncertov Holy Fuck bol bizarnejší. Ten prvý sa odohral začiatkom júla, v stane s dvoma pódiami na Rock For People, desať minút po tom, ako dohrala jedna zo suverénne najhorších lokálnych kapiel – UDG (a že konkurencia je veľká...) – a členovia tohto kanadského zoskupenia sa počas zvukovky veselo pochechtávali, prípadne neveriacky krútili hlavou. O mesiac a pol hrali Holy Fuck instore gig v jednom z úžasných londýnskych hudobných obchodov a pár hodín na to v Astorii.

Vzhľadom na vstupné a počet kilometrov v mojich nohách som si zvolil ten, ktorý sa začínal o štvrtej popoludní. Keď sa tak do toho postupne ponáram, zisťujem, že bizarnejší bol asi ten český a to preto, lebo Londýn je predsa len kultúrnejšie miesto. Ale to je dobre, pretože Holy Fuck je kapela, s ktorou by sa vám bizarnosť spájať mala.

Možno už len preto, že títo štyria páni tvoria elektronickú hudbu analógovo so živou rytmikou. Žiadne notebooky, iba infantilné klávesy, množstvo efektov, vokodéry a asi najlepší nástroj – čítačka na kinofilmy, naživo samplujúca dialógy. To, že ich improvizácie vstupujú naživo do iných dimenzií snáď ani netreba spomínať a je jedno, či ich vidíte na festivale, v klube alebo obchode. Ich hudba je zábavná, experimentálna i nekonvenčná a tento organizovaný bordel sa presúva aj na pódium. Zároveň majú všetky tracky relatívne pevnú štruktúru a od albumových verzií sa odlišujú len početnými improvizáciami, do ktorých sa však nezamotávajú a majú plynulý priebeh. Nie je o čom diskutovať, Holy Fuck na seba upozorňujú menom, ale predovšetkým tvorbou, z ktorej najlepšou ukážkou je záverečna Lovely Allen s tým najgýčovitejším klávesovým riffom (hneď po Time to Pretend od MGMT a predstave duetu Vaša Patejdla s Michalom Davidom) a hravým popovým zvukom.

Keď sa nás o dva dni neskôr pýta jeden človek z Londýna, čo sme za tie dni v meste videli, spomeniem mu Holy Fuck. Jeho pohľad hraničí s pobúrením a nechápaním: „Holy...what?“ pýta sa. Odpovedám mu, že sú z Kanady. „Oh, from Canada...“ povie a začína sa usmievať. Spomeniem si na Terranca a Phillipa.